Prechádzka so psom je pre človeka pohyb v priestore. Pre psa je to čítanie správ, ktoré tu zanechali všetci, čo prešli pred ním.
Nos postavený inak
Pes má v nose mnohonásobne viac čuchových buniek než človek a podstatne väčšiu časť mozgu venovanú ich spracovaniu. Podstatný je aj tvar: vzduch sa v nose rozdelí, časť ide do pľúc a časť do čuchovej oblasti, kde sa pachové látky hromadia. Výdych smeruje do strán, aby nerozvíril to, čo pes práve skúma.
Čuchanie ako pohyb v čase
Stopa nie je len značka na zemi, ale rad značiek s rôznou intenzitou. Podľa toho, ako pach slabne, pes rozozná smer chôdze. Preto po nájdení stopy krátko zaváha a potom sa istotne vydá správnym smerom.
Pes nečuchá len to, čo tu je. Čuchá aj to, čo tu bolo — a v akom poradí.
Čo všetko dokáže vyňuchať
Popri hľadaní osôb a látok sa psy cvičia na rozpoznávanie niektorých ochorení, blížiaceho sa epileptického záchvatu či zmien hladiny cukru u ľudí s cukrovkou. Nejde o zázrak, ale o to, že telo pri týchto stavoch mení zloženie vydychovaného vzduchu a potu.
Prečo pes potrebuje čuchať aj na prechádzke
Ťahanie od každého kríka skracuje prechádzku, no oberá psa o hlavnú náplň. Krátka trasa s možnosťou dôkladne skúmať okolie zvieratá unaví viac než dlhý rýchly pochod. Pre psa je čuch to, čím je pre nás pohľad z okna. Psy navyše dokážu čuchať plynule aj počas výdychu, takže pachovú stopu sledujú bez prerušenia. Práve preto zvládnu úlohy, ktoré by človek s najlepším prístrojom hľadal hodiny.