Kolotoč sa zastaví, človek stojí na pevnej zemi — a svet sa aj tak točí ďalej. Nejde o klam zraku. Ide o to, že jeden zo zmyslov ešte nedobehol.
Vodováha vo vnútornom uchu
Rovnováhu zabezpečujú tri malé kanáliky vo vnútornom uchu, naplnené kvapalinou. Keď sa hlava pohne, kvapalina sa pohne tiež a ohne jemné vlásky, ktoré vyšlú do mozgu správu o smere pohybu. Systém je presný a rýchly.
Pri dlhšom točení sa však kvapalina rozbehne spolu s telom. Keď zastavíme, zotrvačnosť ju ešte chvíľu unáša ďalej — a mozog dostáva informáciu, že sa stále točíme.
Keď si zmysly protirečia
Oči medzitým hlásia, že sa nič nehýbe. Rozpor medzi zrakom a rovnovážnym ústrojenstvom je presne to, čo vytvára závrat, a v horšom prípade aj nevoľnosť. Rovnaký konflikt spôsobuje morskú chorobu aj nevoľnosť na zadnom sedadle auta.
Nevoľnosť z pohybu nevzniká z pohybu samotného, ale z toho, že si dva zmysly nesadnú.
Ako to obísť
Tanečníci a krasokorčuliari používajú techniku, pri ktorej hlavu pri otáčke pridržia a potom ju prudko prehodia. Kvapalina sa tak nestihne rozbehnúť. V aute pomáha pozerať sa dopredu na cestu, na lodi na horizont — vtedy sa oči a ucho konečne zhodnú.
Prečo to deti znášajú lepšie
Malé deti sa točia dobrovoľne a opakovane, pretože závrat im nevadí a dokonca ich baví. Systém rovnováhy sa v tomto veku ešte ladí a mozog je zvyknutý na to, že mu údaje občas nesedia. S vekom si na presnosť zvykneme a každý rozpor prežívame nepríjemnejšie. Baletky si preto pomáhajú technikou, pri ktorej držia pohľad na jednom bode a hlavu doťahujú ako poslednú, takže tekutina v uchu sa nestihne rozbehnúť.