Každý človek presníva niekoľko rokov života, väčšinu z toho si nezapamätá a zvyšok si nevie vysvetliť. Napriek tomu, alebo práve preto, patria sny k najzaujímavejším otázkam vedy o mozgu.
Kedy sa sníva
Najživšie sny prichádzajú v spánkovej fáze s rýchlymi pohybmi očí, ktorá sa počas noci opakuje niekoľkokrát a ku ránu sa predlžuje. Mozog je vtedy takmer rovnako aktívny ako pri bdení, len svaly tela sú dočasne odpojené. Práve preto si ráno pamätáme hlavne to, čo sa snívalo tesne pred zobudením.
Na čo by to mohlo byť
Prevažujú tri vysvetlenia a navzájom si neodporujú. Podľa prvého sny pomáhajú triediť a upevňovať spomienky. Podľa druhého je to nácvik ohrozujúcich situácií nanečisto, čo by vysvetľovalo, prečo sú sny častejšie nepríjemné než príjemné. Tretie hovorí, že spracúvajú emócie a zbavujú spomienky ich najostrejšej hrany.
Sen nie je zašifrovaná správa. Je to mozog pri práci, ktorú robí aj bez publika.
A výklad snov?
Univerzálne významy symbolov výskum nepotvrdzuje. Čo však potvrdzuje, je súvislosť medzi obsahom snov a tým, čo človeka zamestnáva cez deň. Sen tak môže o starostiach naozaj niečo prezradiť — nie ako veštba, ale ako výpoveď o tom, čomu venujeme pozornosť.
Prečo si sny nepamätáme
Počas snívania sú tlmené oblasti, ktoré ukladajú udalosti do dlhodobej pamäte. Sen preto existuje hlavne v okamihu, keď prebieha. Kto si chce sny pamätať, má jedinú spoľahlivú metódu: zapísať si ich hneď po prebudení, kým sa nestihnú rozplynúť. Po pár týždňoch zapisovania si ľudia pamätajú výrazne viac snov, hoci sa im nesníva inak — zmení sa len to, čomu venujú prvú minútu dňa.