Skúsiť sa to dá kedykoľvek a výsledok je vždy rovnaký: vlastné prsty na vlastnom boku nespôsobia nič. Cudzia ruka na tom istom mieste vyvolá smiech aj obranný pohyb.
Mozog, ktorý predvída
Pri každom pohybe si mozog vopred vytvorí predpoveď, aký pocit tým vznikne. Keď sa predpoveď zhoduje so skutočnosťou, signál sa stlmí ako nedôležitý. Vďaka tomu si neuvedomujeme dotyk vlastného oblečenia ani pohyb vlastného jazyka v ústach.
Šteklenie funguje len vtedy, keď je nečakané. Vlastná ruka nikdy nečakaná nie je.
Pokus so zdržaním
Vedci postavili zariadenie, ktoré prenášalo pohyb ruky na štetec s malým oneskorením. Stačilo pár desatín sekundy a účastníci sa začali cítiť šteklený vlastným pohybom. Predpoveď a skutočnosť sa rozišli — a tlmenie prestalo fungovať.
Necítime to, čo robíme. Cítime rozdiel medzi tým, čo sme čakali, a tým, čo prišlo.
Načo je šteklenie dobré
Najcitlivejšie miesta — krk, podpazušie, rebrá, chodidlá — sú zároveň zle chránené a dôležité. Reflex teda pravdepodobne slúži ako obrana. Smiech pri šteklení pritom nie je znakom potešenia; je to skôr signál, ktorý drží hravú potýčku v bezpečných medziach.
Čo z toho vyplýva pre chápanie mysle
Rovnaký mechanizmus predpovede stojí za pocitom, že telo a činy patria nám. Keď sa toto porovnávanie naruší, človek môže mať dojem, že pohyby riadi niekto iný. Neškodná otázka o šteklení tak viedla k výskumu, ktorý pomáha porozumieť aj závažným stavom. V pokuse s prístrojom, ktorý prenášal pohyb vlastnej ruky s malým oneskorením, sa ľudia dokázali poštekliť aj sami — stačila pätina sekundy, aby predpoveď prestala sedieť.