Turista, ktorý si zvykne na jedno pravidlo, spôsobí v inej krajine rozpaky. Prepitné totiž nie je zdvorilosť, ale súčasť ekonomiky pohostinstva — a tá je všade nastavená inak.
Krajiny, kde je prepitné mzdou
V Spojených štátoch tvorí prepitné podstatnú časť príjmu obsluhy, pretože základná mzda v pohostinstve býva veľmi nízka. Nedať prepitné preto neznamená úsporu, ale priamu stratu pre konkrétneho človeka. Obvyklá výška sa navyše postupne posúva nahor.
Krajiny, kde sa nedáva
V Japonsku sa prepitné považuje za nevhodné, pretože dobrá obsluha je samozrejmosťou a nie výkonom navyše. Čašník peniaze zvyčajne vráti a môže sa cítiť nepríjemne. Podobne to funguje v Južnej Kórei a v časti severnej Európy.
Prepitné neplatí za úsmev. Platí za to, čo v danej krajine nezaplatil zamestnávateľ.
Európsky stred
Vo väčšine európskych krajín vrátane Slovenska je prepitné dobrovoľné a pohybuje sa okolo desatiny účtu alebo zaokrúhlenia nahor. V niektorých krajinách býva servisný poplatok už v cene a ďalšia suma sa nečaká. Práve preto sa oplatí pozrieť na účet skôr, než človek pridá.
Prečo sa systém ťažko mení
Podniky, ktoré prepitné zrušili a zvýšili ceny, narazili na to, že hostia porovnávajú ceny v jedálnom lístku a vyššie čísla ich odradia. Zamestnanci zas prichádzajú o možnosť zarobiť viac v silných dňoch. Systém tak zostáva, hoci ho kritizujú obe strany. Pre cestovateľa je preto najbezpečnejšie zistiť si zvyk vopred — v jednej krajine je desať percent minimum, v druhej vráti čašník mince s prekvapeným pohľadom.