Turista v Bulharsku sa spýta, či ide autobus na letisko. Vodič pokrúti hlavou a on odchádza hľadať iný spoj — hoci mu práve povedal áno. Gestá, ktoré považujeme za prirodzené, sú v skutočnosti kultúrna dohoda.
Kde platí obrátené kývanie
Opačný alebo aspoň odlišný význam kývania nájdeme v Bulharsku, čiastočne v Grécku, Albánsku a v niektorých oblastiach Turecka a Indie. Indické kolísanie hlavou zo strany na stranu je navyše samostatné gesto, ktoré podľa kontextu znamená súhlas, porozumenie alebo zdvorilé neutrálne prijatie.
Gestá, ktoré urážajú
Palec hore je v mnohých krajinách pochvala, no v častiach Blízkeho východu a západnej Afriky pôsobí urážlivo. Prsty zložené do krúžku znamenajú v angloamerickom prostredí „v poriadku", v Brazílii však vulgárny znak. Ukazovanie prstom je v mnohých ázijských kultúrach nezdvorilé — ukazuje sa celou dlaňou.
Reč tela nie je medzinárodný jazyk. Je to ďalší jazyk, ktorý sa treba naučiť.
Čo funguje takmer všade
Existuje malá množina výrazov, ktoré sú naprieč kultúrami čitateľné — úsmev, prekvapenie, hnev či smútok v tvári rozpoznávajú ľudia rôznych kultúr podobne. Naopak všetko, čo robíme rukami a hlavou zámerne, je naučené. Pri ceste do neznámej krajiny je preto najbezpečnejšie gestá obmedziť a radšej sa uistiť slovami.
Gestá, ktoré sa učíme bez učenia
Deti preberajú gestá skôr než slová a robia to napodobňovaním okolia. Preto sa spolu s jazykom dedí aj to, ako sa ukazuje, počíta na prstoch či vyjadruje súhlas. Zaujímavý dôkaz priniesli pozorovania nevidiacich ľudí, ktorí gestikulujú počas rozprávania rovnako ako vidiaci — hoci gestá nikdy nevideli. Sú teda súčasťou reči, nie jej doplnkom.