Prečo sa v niektorých krajinách spí popoludní

Zatvorené obchody o druhej popoludní pôsobia na severana ako strata času. V krajinách, kde teplomer v tieni ukazuje štyridsať stupňov, je to naopak najrozumnejšie rozdelenie dňa.

Práca okolo horúčavy

V poľnohospodárstve sa pracovalo od skorého rána, potom prišla prestávka v najhoršom teple a práca pokračovala do večera. Podnebie teda rozdelilo deň na dve časti a spoločenský život sa presunul do neskorých hodín. Odtiaľ pochádza aj zvyk večerať v Španielsku po deviatej.

Čo na to hovorí biológia

Popoludňajší útlm nie je výmysel. Telesná teplota a bdelosť u väčšiny ľudí okolo tretej hodiny klesajú bez ohľadu na obed či podnebie. Krátky spánok v tomto okne zlepšuje pozornosť aj náladu, pokiaľ netrvá príliš dlho.

Siesta nie je lenivosť. Je to jediný zvyk, ktorý s poludňajším útlmom počíta namiesto toho, aby ho ignoroval.

Ako dlho spať

Za najúčinnejší sa považuje spánok do dvadsiatich minút, po ktorom sa človek prebúdza z ľahkých fáz. Dlhší privedie telo do hlbokého spánku a prebudenie z neho prináša otupenosť na desiatky minút. Šálka kávy vypitá tesne pred krátkym spánkom sa stihne vstrebať práve na zobudenie.

Prečo siesta ustupuje

S klimatizáciou, kanceláriami a dochádzaním sa dlhá poludňajšia prestávka stala nepraktickou — predlžuje deň a komplikuje dopravu. Španielsko o skrátení obedňajšej pauzy diskutuje dlhodobo a mnohé firmy ju už zrušili. Zvyk tak prežíva skôr v menších mestách a na vidieku než vo veľkomestách. Krátky spánok má pritom preukázateľné účinky: dvadsať minút zlepší pozornosť na niekoľko hodín, dlhší však zanechá otupenosť.