Rovnaký čas, rovnaký budík, celkom iný pocit. Vstávanie o šiestej v júni a v decembri sú z pohľadu tela dve rôzne veci.
Svetlo ako hlavný signál
Vnútorné hodiny sa nastavujú predovšetkým podľa svetla dopadajúceho do očí. Ranné svetlo zastaví tvorbu melatonínu a spustí prípravu na deň. Keď je vonku tma, telo pokračuje v nočnom režime, hoci hodiny ukazujú čas vstávania.
Chlad, ktorý drží v posteli
K prebudeniu prirodzene patrí mierny vzostup telesnej teploty. V chladnej miestnosti telo teplo šetrí a proces spomalí. Preto pomáha vykúrená izba viac než ďalších desať minút spánku.
Budík meria hodiny. Telo meria svetlo — a v zime mu chýba.
Čo funguje
Najúčinnejšie je vystaviť sa jasnému svetlu čo najskôr po prebudení, ideálne vonku, kde je aj v zamračený deň mnohonásobne viac svetla než v izbe. Pomáhajú aj svetelné budíky, ktoré rozsvecujú postupne. Naopak odkladanie budíka spánok trieští a únavu zhoršuje.
Prečo je zimná únava iná než lenivosť
Nedostatok svetla ovplyvňuje aj náladu a chuť do jedla, u časti ľudí až do podoby sezónnych ťažkostí. Nejde o výmysel — súvislosť medzi dĺžkou dňa a psychickým stavom je opakovane doložená. Preto je zimné ráno reálne náročnejšie, nielen nepríjemnejšie.