Kto počúva rodených hovoriacich španielčiny alebo japončiny, má dojem, že hovoria neuveriteľne rýchlo. Meranie tento dojem potvrdzuje — a zároveň ho zaujímavo obracia.
Slabiky za sekundu
Výskum porovnávajúci desiatky jazykov zistil veľké rozdiely v počte slabík vyslovených za sekundu. Španielčina a japončina sú na vrchole, mandarínčina a nemčina hlboko pod nimi. Rozdiel je taký veľký, že ho počuť aj bez merania.
Hustota informácie
Rýchle jazyky majú jednoduché slabiky, ktoré nesú málo významu, takže ich treba veľa. Pomalé jazyky nabíjajú do jednej slabiky viac — napríklad tónom alebo zloženejšou stavbou. Keď sa prepočíta množstvo prenesenej informácie, jazyky sa priblížia k podobnej hodnote.
Jazyky nie sú rôzne rýchle. Sú rôzne husté — a rýchlosť to vyrovnáva.
Prečo to tak vychádza
Vysvetlenie sa hľadá v obmedzeniach poslucháča, nie hovoriaceho. Existuje hranica, koľko informácie mozog spracuje, a jazyky sa jej dlhodobo prispôsobujú. Prekročiť ju nemá zmysel, pretože posolstvo by sa strácalo.
Prečo cudzí jazyk znie rýchlejšie
Kto jazyk neovláda, nerozpozná hranice medzi slovami a počuje súvislý prúd. Aj vlastný jazyk pôsobí na cudzinca rýchlo, hoci nám sa zdá bežný. Zlepšenie porozumenia preto väčšinou nepramení z toho, že by druhá strana spomalila — len sa naučíme, kde slová končia.