Bledý kotúč na modrej oblohe pôsobí ako úkaz, hoci je to bežná vec. Mesiac je nad obzorom zhruba polovicu času a mnohé z toho pripadá práve na deň.
Otázka kontrastu
Mesiac nesvieti vlastným svetlom, iba odráža slnečné. Cez deň však rozptýlené svetlo rozjasní celú oblohu a Mesiac sa na nej stráca. Nezoslabol — len prestal byť najjasnejším predmetom v zornom poli.
Kedy je na oblohe cez deň
Závisí to od fázy. Spln vychádza pri západe Slnka a zapadá pri jeho východe, takže cez deň ho nevidno. Prvá a posledná štvrť sú naopak na oblohe počas dobrej časti dňa a práve tie si všímame najčastejšie — poobede alebo skoro ráno.
Mesiac sa cez deň neschováva. Len prestane byť nápadný.
Prečo pôsobí pri obzore väčší
Meranie ukazuje, že jeho veľkosť sa nemení. Pri obzore ho vidíme spolu so stromami a strechami, ktoré poskytujú porovnanie, a mozog ho na ich pozadí zväčší. Ide o klam vnímania, nie o optický jav v atmosfére.
Prečo vidíme stále tú istú stranu
Mesiac sa okolo vlastnej osi otočí presne raz za jeden obeh okolo Zeme. Nejde o náhodu — slapové sily jeho rotáciu za milióny rokov postupne zosynchronizovali. Odvrátenú stranu preto ľudstvo prvýkrát uvidelo až vďaka sonde v roku 1959. Najlepšie je Mesiac cez deň vidieť pri prvej a poslednej štvrti, keď stojí dostatočne ďaleko od Slnka a zároveň má dosť osvetlenej plochy. Stačí sa pozerať — väčšina ľudí ho prehliadne len preto, že ho tam nečaká.