Koncom leta mám v záhrade vždy ten istý pocit viny. Trs rozchodníka pri plote, ktorý som pred rokmi zasadil ako útlu sadenicu, dnes vyzerá ako opustený matrac – v strede prázdny, po okrajoch sa ešte drží života. To je presne ten moment, kedy trvalka kričí o pomoc, aj keď mlčky. A jeseň je na to jediný rozumný čas, nie jarná eufória, keď chce človek sadiť všetko naraz a nakoniec nestihne nič poriadne.
Prečo práve jeseň, a nie jar
Slovenská jar vie byť zradná – jeden týždeň teplo, druhý mrznú kvitnúce čerešne a záhradkár si trhá vlasy. Jeseň je v tomto ohľade férovejšia. Pôda je ešte teplá po lete, koreňový systém má pred zimou dva-tri mesiace na to, aby sa usadil, a rastlina nemusí súčasne riešiť rast nadzemnej časti aj tvorbu koreňov. V nížinách stačí počkať do polovice septembra, v podhorských oblastiach okolo 500 metrov nad morom radšej nezaváhajte a pustite sa do toho hneď na začiatku mesiaca – prvé mrazíky tam vedia prekvapiť skôr, než si stihnete uvariť čaj.
Výnimkou sú citlivejšie druhy ako echinacea alebo krásnoočko, ktoré v chladnejších oblastiach radšej delím až na jar. Delenie na jeseň im vo vyšších polohách niekedy spôsobí, že do zimy nestihnú zakoreniť a jednoducho vymrznú – to som si overil na vlastnej koži pri chate pod Kráľovou hoľou, kde mi tak zahynul celý rad rudbékií.
Ako sa do toho pustiť bez toho, aby ste trvalku zabili
Trs vykopte rýľom v širšom obvode, než by ste čakali – korene sadia bôčik od stredu ďalej, než sa zdá z pohľadu zhora. Zeminu z koreňového balu zľahka oklepte alebo opláchnite vodou, nech vidíte, čo vlastne delíte. Staré, drevnaté a prázdne stredy niektorých trsov (typicky u chryzantém, denniviek či rozchodníkov) pokojne vyhoďte na kompost. Delí sa len to, čo má životaschopné oká a korene.
Na delenie používam dve vidlice zapichnuté chrbtom k sebe do stredu trsu, ktorými pákovým pohybom rozdelím koreňový bal na polovice. Pri krehkejších druhoch, ako je kuklík alebo srdcovka, radšej siahnem po ostrom noži – vidlice by tam narobili viac škody než úžitku. Každý oddelok by mal mať aspoň tri až päť pukov a slušný kus koreňov, inak sa bude budúci rok len naťahovať a kvitnúť nebude.
Trvalku, ktorá tri roky nekvitne, väčšinou nepotrebuje hnojivo. Potrebuje rozdeliť.
Presádzanie a prvá zima
Nový jamku pripravte o niečo väčšiu, než je koreňový bal, a na dno pridajte lopatu vyzretého kompostu – nie čerstvého hnoja, ten by v jesennom teple ešte spustil rast, ktorý rastline pred mrazmi neprospeje. Zasaďte v rovnakej hĺbke, v akej trvalka rástla predtým, zalejte poriadne aj keď prší, pretože zálievka po presadení slúži hlavne na to, aby sa zem dobre priľahla ku koreňom, nie na hydratáciu.
Prvú zimu po presadení odporúčam prikryť koreňový bal vrstvou lístia alebo slamy, hlavne ak ide o polohy nad 400 metrov, kde vie mráz vliezť do zeme hlbšie a rýchlejšie, než čakáte. V suchších oblastiach južného Slovenska, kde mrazy nie sú extrémne, ale letá bývajú vysušujúce, je dôležitejšia jesenná zálievka než zimné prikrytie – práve nedostatok vlahy pred zimou trvalkám škodí viac než pár stupňov pod nulou.
Keď na jar znova prejdete okolo toho miesta pri plote, kde bol kedysi prázdny stred trsu, uvidíte namiesto jedného unaveného kusa tri-štyri nové, čerstvé rastlinky. A vy budete vedieť presne, prečo ste sa v septembri obtiažovali s rýľovou vidlicou namiesto toho, aby ste si sadli na terasu s pohárom vína.