August v revíri vyzerá pokojne. Kukurica rastie, srnec sa preháňa za druhou či treťou srnou a väčšina poľovníkov má hlavu plnú letných dovoleniek, nie jelenej ruje. Práve preto je august ten najlepší mesiac na to, čo sa oplatí robiť potichu a bez svedkov — na obhliadku rujovísk. Kto počká do polovice septembra, keď už jeleň troch, štyria bučí po revíri, prichádza na hotovú vec. A tá hotová vec sa väčšinou odohráva podľa scenára, ktorý si jeleň napísal už teraz, v tichu letných nocí.
Prečo august, nie september
Ruja jelenej zveri nie je udalosť, ktorá príde zo dňa na deň ako búrka. Je to výsledok mesiacov prípravy, ktorú jeleň absolvuje bez ohľadu na to, či si to poľovník všimne. Paroh dorastá do finálnej podoby, výtlka sa kompletne obrusuje o kmene a konáre, a hlavne — jeleň si už teraz, v druhej polovici leta, začína overovať teritórium, ktoré chce v septembri brániť. Rujoviská nevznikajú náhodne. Sú to miesta, kde sa opakovane vracia, kde má krmivo, kryt aj čisté rozhľadové plochy na sledovanie konkurencie.
Obhliadka v auguste má jednu obrovskú výhodu oproti septembrovej: zver ešte nie je v strese z blížiacej sa ruje a správa sa prirodzene. Stopy, trus, ryhy po parohoch na kôre stromov — všetko je čitateľné bez toho, aby ste jeleňa vyplašili z jeho zabehnutého rytmu. V septembri už každý neopatrný krok v blízkosti rujoviska môže znamenať, že si jeleň nájde iné miesto, možno o kilometer ďalej, na susednom revíri, kde ho nikto nečaká.
Čo hľadať v teréne
Skúsený hospodár nehľadá jeleňa. Hľadá stopy toho, čo tam jeleň robil minulý rok a čo pravdepodobne bude robiť znova. Kaliská — bahnité jamy, kde sa jeleň váľa a napcháva srsť blatom — sú prvým znakom. Čerstvo rozšliapané kaliská s výraznou pachovou stopou signalizujú, že miesto je aktívne aj tento rok. Druhým znakom sú vytĺkané stromčeky, ktorých kôra je ošúchaná do výšky zodpovedajúcej sile a veku jeleňa. Treťou stopou sú tzv. jelenie chodníky — vyšliapané trasy medzi kališťom, pastvou a úkrytom, ktoré sa z roka na rok takmer nemenia.
Rujovisko si jeleň nevyberá podľa nálady. Vyberá si ho podľa toho, kde má krmivo, vodu a únikovú cestu v jednej línii. Kto pozná tú líniu, pozná polovicu ruje ešte pred jej začiatkom.
Dôležité je aj sledovanie vetra a smeru, odkiaľ zver do revíru prichádza počas letných rán a večerov. Postriežka na kraji lúky v auguste vám nedá strieľanú príležitosť, ale dá vám informáciu, ktorá sa v septembri zúročí desaťnásobne — vediete si vlastnú mapu pohybu, nie tú z minulého roka, ktorá už môže byť neplatná.
Príprava posedu a poriadok v revíri
August je aj čas na fyzickú prípravu. Posed pri overenom rujovisku treba skontrolovať, spevniť rebrík, premazať panty, prípadne premiestniť o pár metrov tak, aby vietor pri predpokladanom smere príchodu zveri neniesol ľudský pach priamo k nej. Netreba čakať na posledný septembrový víkend, keď sa na revír nahrnie polovica poľovníckeho združenia s rovnakým nápadom v rovnaký deň.
Rovnako dôležitá je disciplína okolo prikrmovania — jelenia zver počas ruje takmer neje, chudne a stráca aj desiatky kilogramov, no práve preto potrebuje byť v čo najlepšej kondícii pred jej začiatkom. Kto v lete zanedbá krmoviská a soľníky, nemôže čakať, že jeleň príde na jeho revír silný a s parohom, na ktorý sa oplatí čakať.
Rujovisko, ktoré si obhliadnete v auguste, vám nedá záruku. Jeleň sa môže rozhodnúť inak, konkurent ho môže vytlačiť, počasie môže všetko posunúť o týždeň. Ale ten, kto si urobil domácu úlohu ešte v lete, aspoň vie, kde má stáť, keď príde ráno, po ktorom sa v septembri celý revír na chvíľu stíši a začne bučať iba jeden hlas.