V regáli s doplnkami stravy stojí vedľa seba desiatka farebných obalov s nápismi „20 g proteínu“, „bez cukru“ a „fitness“. Vyzerá to ako uniforma zdravého životného štýlu. Stačí sa ale otočiť tyčinku a prečítať zloženie – a človek zistí, že drží v ruke niečo, čo sa svojou nutričnou hodnotou nelíši od tyčinky s karamelom a čokoládou, len je drahšie a má lepší príbeh. Nie všetky proteínové tyčinky sú podvod. Ale nie sú ani zázrak, za ktorý sa vydávajú.
Čo je skutočne vnútri
Proteínová tyčinka je v princípe len iná forma balenej sladkosti – s tým rozdielom, že časť sacharidov nahrádza bielkovinový izolát alebo koncentrát. To samo osebe nie je zlé, bielkoviny sú dôležitá súčasť stravy a pre ľudí, ktorí trénujú alebo majú zvýšenú potrebu bielkovín, môže byť tyčinka praktická náhrada jedla na cestách. Problém je v detailoch: mnohé tyčinky obsahujú viac cukru, ako by čitateľ čakal, k tomu polyoly na dosladenie (tie u citlivejších ľudí spôsobujú nadúvanie a hnačku), stužené tuky a dlhý zoznam prísad, ktoré s výživou nemajú veľa spoločné. Marketingový štítok „proteín“ na obale nehovorí nič o pomere bielkovín k cukru ani o celkovej energetickej hodnote. Práve tá je často prekvapivo vysoká – niektoré tyčinky sa svojou kalorickou náložou blížia klasickej čokoládovej tyčinke.
Dôležité je pozerať sa nie na predné, ale na zadné zloženie. Ak je cukor (alebo jeho rôzne synonymá – glukózovo-fruktózový sirup, dextróza, maltodextrín) medzi prvými troma položkami, ide skôr o sladkosť s pridanou bielkovinou než o výživový doplnok. Rozumný pomer je taký, kde bielkoviny tvoria výraznú časť makronutrientov a cukor je v jednotkách gramov, nie v desiatkach.
Komu sa to naozaj oplatí
Pre bežného človeka, ktorý sa stravuje pestro a dostatočne, je proteínová tyčinka skôr pohodlnosť než nutnosť. Bielkoviny sa dajú získať z jogurtu, vajec, strukovín, mäsa či rýb – a to lacnejšie a s menším množstvom pridaných látok. Tam, kde tyčinka dáva zmysel, je situácia, keď sa jedlo nedá dopriať klasicky: dlhý pracovný deň bez prestávky, cesta, tréning mimo domova. Vtedy je praktickejšia než nič, prípadne lepšia než siahnuť po skutočnej čokoláde z automatu. Výskumy opakovane ukazujú, že celkový príjem bielkovín za deň je dôležitejší než forma, v akej ich telo dostane – teda či ide o tyčinku, tvaroh alebo kura. Rozdiel je hlavne v tom, čo si k bielkovinám prinesieme navyše.
Nie je to o tom, či je tyčinka „dobrá“ alebo „zlá“ – je to o tom, čo presne kupujete a či to zodpovedá tomu, čo si myslíte, že kupujete.
Ako sa v tom zorientovať v obchode
Praktický návod na budúci nákup je jednoduchý: otočiť tyčinku a pozrieť sa na tabuľku výživových hodnôt, nie na predný obal. Zaujímavé sú tri čísla – množstvo bielkovín, množstvo cukru a celková energetická hodnota. Ak je pomer bielkovín k cukru aspoň dvojnásobný v prospech bielkovín a energetická hodnota sa pohybuje v rozumných medziach, ide o slušnú voľbu. Ak tyčinka obsahuje viac ako desať gramov cukru na kus a k tomu zoznam desiatich éčok, je to v podstate sladkosť s reklamným sloganom. Netreba sa tým strašiť ani si to vyčítať – občasná sladkosť nikoho nezabije. Len netreba veriť, že si dopĺňame výživu, keď si v skutočnosti dávame desiatu čokoládu v inom kabáte. Ľudia s citlivým tráviacim traktom, cukrovkou alebo inými zdravotnými obmedzeniami by mali výber doplnkov stravy vždy prebrať s lekárom alebo nutričným terapeutom, pretože individuálna tolerancia zložiek ako polyoly či umelé sladidlá sa výrazne líši.