Bolo to na Kysuciach, pred pár rokmi, keď jeden skúsený kolega pri vyvrhovaní diviaka strihol nožom o kúsok viac, než chcel. Nie do zveri — do vlastnej ruky. Revír bol tri kilometre od auta, mobil bez signálu, a jediné, čo ho zachránilo pred poriadnou stratou krvi, bol obväz v batohu, ktorý tam nosil roky bez toho, aby ho čo i len raz rozbalil. Vtedy pochopil, prečo tá lekárnička váži pol kila navyše. My ostatní sme to pochopili o dva týždne neskôr, keď o tom rozprával pri pive — s rukou ešte v obväze a s výrazom človeka, ktorý dostal druhú šancu.
Poľovníctvo sa dnes prezentuje ako čistá vec — pekná optika, upravený revír, fotka pri výrade. Realita je drsnejšia. Pracujeme s nožmi, so zbraňami, so zverou, ktorá aj poranená vie byť nebezpečná, a v teréne, kde si nohu môžete zlomiť rovnako ľahko ako pri páde zo schodov doma. Rozdiel je v tom, že doma máte za pár minút sanitku. Na posede v horskom revíri máte seba, svojho parťáka a to, čo nosíte v batohu.
Čo tam skutočne patrí
Zabudnite na lekárničku z auta plnú náplastí na drobné odreniny. V revíri potrebujete niečo iné — vybavenie na vážne krvácanie, pretože práve to vás dokáže zabiť skôr, než dôjde pomoc. Kompresný obväz, ideálne izraelský typ, ktorý dokáže sám vyvinúť tlak na ranu bez toho, aby ste museli držať prst na tepne celú hodinu. Turniket, ak pracujete s nožmi alebo v teréne, kde hrozí vážne poranenie končatiny — a vedieť ho aj reálne použiť, nie len ho mať zabalený v celofáne od výrobcu. Sterilné gázy, náplasť, dezinfekcia. Trojcípa šatka na znehybnenie. Nožnice, ktoré prestrihnú odev aj popruh.
K tomu osobné lieky — ak beriete niečo na srdce alebo na alergiu, majte to pri sebe, nie doma v skrinke. A karta so základnými údajmi: krvná skupina, alergie, telefón na najbližšieho. Znie to ako papierovanie, kým to raz niekomu nezachráni desať minút, ktoré sa počítajú.
Lekárničku si nekupujete pre seba. Kupujete ju pre chvíľu, keď budete musieť pomôcť niekomu inému a nebudete mať čas improvizovať.
Vretenica, pes a vlastná hlava
Uštipnutie vretenicou je v našich revíroch stále téma, ktorú väčšina poľovníkov odbije mávnutím ruky — kým sa to nestane ich farbiarovi počas dohľadávky v septembrovej tráve. Pes, ktorý stopuje s nosom pri zemi, je prvý kandidát na uhryznutie do papule. Vtedy nepotrebujete zaklínadlá z internetu, ale pokoj, znehybnenie postihnutého miesta a rýchly presun k veterinárovi. Žiadne vysávanie jedu ústami, žiadne škrtidlo tesne nad ranou — to sú mýty, ktoré škodia viac než sama vretenica.
Podobne to platí aj pri páde z posedu. Znie to banálne, kým nespočítate, koľko poľovníkov sa ročne zraní práve pri zostupe alebo výstupe na postriežku, teda miesto na vyvýšenom stanovišti, odkiaľ sledujeme zver. Uvoľnený rebrík, mokré drevo, tma — a zrazu riešite podvrtnutý členok tri kilometre od cesty. Trojcípa šatka a improvizovaná dlaha z konárov vtedy urobia viac než akékoľvek sebaľútostné vzdychanie.
Vedomosti, ktoré neváži batoh
Najlepšia lekárnička na svete je zbytočná, ak neviete, čo s ňou. Kurz prvej pomoci by mal byť rovnako samozrejmou súčasťou poľovníckej výbavy ako zbrojný preukaz — a pritom o ňom väčšina revírov mlčí. Stačí jeden víkendový kurz zameraný na masívne krvácanie a poranenia v teréne, a vaša šanca pomôcť sebe alebo kolegovi stúpne viac než akýkoľvek nový kus výstroje.
Pri poslednej spoločnej poľovačke sme mali v skupine mladého adepta, ktorý sa spýtal, prečo nosím lekárničku väčšiu než niektorí nosia patrónky. Odpovedal som mu jednoducho — pretože dúfam, že ju nikdy nepoužijem, ale ak áno, chcem mať po ruke všetko, čo potrebujem, a nie sa spoliehať na šťastie. V revíri totiž platí presne to isté, čo pri streľbe: pripravenosť sa nedá nahradiť improvizáciou, keď je už neskoro.