Prišiel za mnou minulý rok mladý chlapík, adept, teda kandidát na poľovnícky lístok, s otázkou, ktorú počúvam tak často, že by som si na ňu mohol nechať vytlačiť vizitku. Aký pes mi príde do revíru? Mal som chuť sa opýtať, do akého revíru, na akú zver a čo vlastne od psa čaká, ale on už mal jasno. Chcel weimarského stavača, lebo ho videl na Instagrame v podvečernom svetle, ako stojí nad krídlom v jantárovom poli. Vyzeral majestátne. Realita je taká, že o tri mesiace neskôr mu ten istý pes trhal záclony, lebo nemal robotu, na ktorú sa narodil.
Prvý pes do revíru nie je estetická voľba. Je to dohoda na desať až trinásť rokov, počas ktorých bude to zviera žiť váš poľovnícky život s vami, alebo bude trpieť vedľa neho. A práve preto sa oplatí na chvíľu odložiť fotky z výstav a spýtať sa úprimne, čo budem s tým psom v revíri reálne robiť. Odpoveď rozdeľuje kandidátov na tri tábory, aj keď hranice medzi nimi sú v praxi rozmazanejšie, než by si chcel priznať akýkoľvek klubový štandard.
Stavač: parťák na perovú zver
Stavač je pes, ktorý po nájdení perovej zveri – teda bažanta, jarabice či sluky – stuhne v stoji a čaká na povel. Nehľadá dohľadávku, nehľadá stopu spred štyroch hodín. Hľadá teraz, čerstvo, na vôni vzduchu. Ak tvoj revír je poľnohospodárska krajina s bažantnicou, ak chodíš na posliedku za zajacom a jarabicou a baví ťa sledovať psa v akcii na otvorenom poli, stavač je logická voľba. Ale pozor, väčšina stavačov, od nemeckého krátkosrstého po weimarského, potrebuje výbeh a prácu takmer denne. Nie sú to psy na víkendové posedy s odpočinkom medzi tým. Bez roboty sa z nich stávajú neurotici s dobrým rodokmeňom.
Duričiar: hlas, ktorý ženie zver k tebe
Ak tvoj revír je les, kde sa poľuje spoločnými poľovačkami na diviačiu a jelenej zver, potrebuješ psa, ktorý ju vytlačí spod krovín a naháňa hlasitým brechotom smerom k strelcom. To je práca duričiara, teda plemena ako jazvečík, baset alebo alpský brakár, hoci aj menšie duriče vedia narobiť rešpekt. Duričiar nie je pes na gauč vedľa televízora. Je to pracant so silným inštinktom a poriadnou dávkou tvrdohlavosti, ktorý vie byť doma anjel a v lese diabol so štyrmi nohami. Kto chce psa na spoločné poľovačky v revíri s vysokou koncentráciou diviačej zveri, tu má svoju odpoveď. Kto chce psa na posedy v tichosti, tu odpoveď nenájde.
Pes, ktorý nemá robotu, si ju nájde sám. A spravidla sa ti to nebude páčiť.
Farbiar: remeslo dohľadávky
Tretia cesta je farbiar, špecialista na dohľadávku poranenej raticovej zveri po farbe, teda po krvi zveri, ktorú necháva na úteku. Toto nie je pes na efektnú akciu pred kamarátmi. Je to pes na hodiny mlčanlivej práce, keď sa zvečerí, keď prší a keď si nervózny, lebo vieš, že tam vonku leží zviera, ktoré trpí a ty si mu to dlžný ukončiť rýchlo a čisto. Farbiar, hannoverský alebo bavorský, potrebuje pokojného, trpezlivého majiteľa, ktorý ho nebude nasadzovať na každú srnu ako na atrakciu, ale bude si vážiť jeho nos ako nástroj etiky, nie efektu. Ak si revírnik, ktorý berie zodpovednosť za výstrel vážne, farbiar je investícia, ktorá sa ti vráti v momentoch, na ktoré nezabudneš.
Pravda je, že veľa poľovníkov dnes chce univerzála, psa na všetko, a trh im ochotne ponúka plemená sľubujúce presne to. Niektoré to naozaj zvládajú slušne, iné sú kompromis, ktorý robí každú prácu priemerne. Nie je to hanba, ak si to tak zvolíš vedome. Hanba je, ak si kúpiš špecialistu a čakáš od neho univerzálnosť, ktorú nemá v povahe a nikdy mu ju nenaučíš žiadnym výcvikom.
Skôr než sa rozhodneš, choď sa pozrieť do revíru, kde budeš najviac loviť, a spýtaj sa skúsených chovateľov, akých psov tam reálne používajú. Nie na výstave. V teréne, v blate, po celom dni práce. Ten obraz je vždy pravdivejší než akákoľvek fotka v jantárovom svetle.