Reykjavík má povesť čakárne. Prilietate, prespíte, naložíte sa do autobusu smerom na Zlatý kruh alebo južné pobrežie a mesto vám ostane v pamäti ako miesto, kde ste si kúpili termosku a zabudli šál. Je to škoda, lebo hlavné mesto Islandu je samo o sebe príbeh — malé, farebné, trochu čudácke mesto na okraji sveta, ktoré si buduje identitu s rovnakou tvrdohlavosťou, akou Islanďania prežili storočia na kúsku skaly medzi Grónskom a Nórskom.
Mesto, ktoré sa zmestí do vrecka
Prvé, čo prekvapí, je mierka. Reykjavík je hlavné mesto štátu, ale funguje ako veľká štvrť. Centrum okolo ulice Laugavegur sa dá prejsť peši za pol hodinu, a práve preto sa tu oplatí spomaliť namiesto toho, aby ste ho odškrtli za dopoludnie. Farebné plechové strechy domov, ktoré poznáte z pohľadníc, nie sú estetický vrtoch — plech bol kedysi najdostupnejší stavebný materiál na ostrove bez lesov, a farby prišli neskôr ako spôsob, ako sa vyrovnať s dlhou tmavou zimou.
Dominantou je kostol Hallgrímskirkja, ktorého veža pripomína bazaltové stĺpy, aké nájdete napríklad pri vodopáde Svartifoss. Výhľad z veže na farebné strechy a zátoku smerom k horám je jeden z mála bodov v meste, odkiaľ Reykjavík naozaj vyzerá tak, ako ho poznáte z fotiek. Presné informácie o vstupe a otváracích hodinách si overte na oficiálnej stránke kostola, menia sa podľa sezóny.
Prístav a nová štvrť okolo koncertnej sály Harpa ukazujú druhú tvár mesta — modernú, sklenenú, postavenú na peniazoch z rybolovu a neskôr z turizmu. Fasáda Harpy, inšpirovaná bazaltovými útvarmi a čadičovými útesmi, sa v zime rozsvecuje farbami a je jedným z mála miest, kde sa dá zohriať zadarmo aj bez toho, aby ste si niečo kúpili.
Geotermálna voda tečie doslova všade
Island stojí na sopečnom podloží a Reykjavík z toho ťaží doslovne — mestské kúrenie beží na geotermálnej vode, čo znamená, že aj v mraze majú chodníky v centre teplo pod nohami a nezľadovatejú tak rýchlo ako v strednej Európe. Táto istá energia poháňa aj slávne bazény, ktoré nie sú turistickou atrakciou, ale súčasťou bežného života — miestni sem chodia ako my do kaviarne, na kus reči vo vonkajšom teplom bazéne, zatiaľ čo vonku fúka island.
Bazén je pre Islanďana to, čo pre Taliana espresso bar — miesto, kde sa veci naozaj dozviete.
Ak si chcete tento rituál vyskúšať, hľadajte mestské bazény mimo najturistickejšieho centra — atmosféra je autentickejšia a fronty kratšie. Cenník aj otváracie hodiny nájdete na webe mesta Reykjavík, mení sa podľa sezóny a sviatkov.
Kam sa vybrať a kedy
Na Reykjavík stačia dva až tri dni, ak ho beriete ako samostatný cieľ, nie len prestupnú stanicu. Štvrť Grandi pri starom prístave sa v posledných rokoch zmenila z rybárskeho skladu na miesto plné dizajnových obchodíkov a kaviarní, oplatí sa tam zájsť skôr popoludní. Múzeum Perlan na kopci nad mestom ponúka umelú ľadovú jaskyňu a výstavu o islandskej prírode, čo je dobrá príprava pred cestou k skutočným ľadovcom.
Z hľadiska počasia je Reykjavík vrtošivý po celý rok, mesto samo vraví, že tu môžete zažiť štyri ročné obdobia za jeden deň. Leto ponúka takmer nekonečné svetlo a najviac otvorených možností mimo mesta, zima zase šancu na polárnu žiaru, ak vyjdete mimo svetelného smogu centra. Cenovo je Island dlhodobo drahší než väčšina západnej Európy, jedlo a ubytovanie sú citeľne nákladnejšie než na Slovensku, preto sa oplatí plánovať rozpočet vopred a porovnávať si aktuálne ceny letov a ubytovania priamo u dopravcov a portálov, nie podľa starých blogov.
Aktuálne informácie o vstupných podmienkach, prípadných obmedzeniach a bezpečnostnej situácii si pred cestou overte na stránke Ministerstva zahraničných vecí SR — Island je krajina pokojná, ale sopečná a klimatická situácia sa dokáže zmeniť rýchlejšie, než by ste čakali.
Reykjavík sa nesnaží byť Kodaňou ani Osle. Je to mesto, ktoré vzniklo tam, kde by rozumný človek mesto nestaval — na okraji sopečného ostrova, kde zima trvá polovicu roka. Práve táto tvrdohlavá nezávislosť je dôvod, prečo mu stojí za to venovať viac než jednu prestupnú noc.