Zbierali sme ríbezle, oberačka skončila, misy sú plné a človek má chuť kríky nechať na pokoji až do jari. Presne v tomto momente robí väčšina záhradkárov chybu, ktorá sa oplatí až o rok. Ríbezle a egreše sa totiž nerežú v marci, keď to väčšina ľudí považuje za jediný správny termín, ale hneď po zbere, keď je kríky ešte poznať, čo rodilo a čo len zaberalo miesto. Na jar je to holá kostra bez listov a bez pamäte, v lete vidno každý prehrešok.
Prečo nečakať do jari
Ríbezľa čierna, tá klasická Ben Lomond alebo Ometa, rodí najlepšie na jednoročných a dvojročných výhonkoch. Staršie, tmavé, popraskané konáre nesú čoraz menej a čoraz menších bobúľ, no vytrvalo odčerpávajú vodu a živiny, ktoré by kríku lepšie poslúžili inde. Po zbere je presne vidno, ktoré konáre sú vyčerpané – sú tenšie na konci, kôra je matná, plodov na nich bolo málo. V marci to už nespoznáte, lebo pod kôrou spí a všetko vyzerá rovnako nádejne.
Egreš je iný prípad. Rastie pomalšie, kostru si buduje roky, a preto sa u neho neodstraňujú celé konáre tak radikálne ako pri čiernej ríbezli. Skôr sa preriedi vnútro koruny, aby tam prefúkal vzduch – egreš je náchylný na múčnatku a v hustom, vlhkom podraste ju priam pestuje. Rez po zbere pri egreši znamená hlavne odstrániť konáre, ktoré sa ťahajú po zemi a lámu sa pod váhou plodov, a vyrezať tie, čo rastú dovnútra kríka.
Ako sa to robí v praxi
Pri čiernej ríbezli sa vyrezáva na kruk, teda úplne pri zemi, každý konár starší ako tri roky. Poznáte ho podľa farby – je tmavosivý, kým mladé výhonky sú svetlohnedé až zelenkasté. Nebojte sa vyrezať aj tretinu kríka naraz, ríbezľa to zvládne, pretože zo zeme vyženie nové výhonky už budúcu jar. Mal som suseda, ktorý roky strihal len konce vetiev, akoby robil kríku ofinu, a čudoval sa, prečo mu úroda z roka na rok klesá. Kým sme mu jedno leto neurobili poriadny rez na kruk, kríky vyzerali síce holšie, ale o rok nato rodili ako za mlada.
Červená a biela ríbezľa sa správa inak – tá rodí na starších konároch dlhšie, takže sa nerežú tak agresívne. Tu stačí vyrezať konáre staršie ako päť-šesť rokov a skrátiť postranné výhonky na pár pukov, podobne ako pri egreši.
Rez po zbere nie je o tom, koľko odrežete. Je o tom, či poznáte rozdiel medzi konárom, ktorý ešte niečo dá, a konárom, ktorý si už len drží miesto na slnku.
Termín a podnebie
Na väčšine Slovenska je ideálny čas koniec júla až august, teda hneď po zbere a ešte pred nástupom jesenných dažďov. V nižších polohách, kde je leto suché a teplé, môžete pokojne počkať aj do prvej polovice septembra. Vo vyšších polohách, nad štyristo metrov, kde skorší nástup jesenných mrazov býva bežný, sa oplatí rez urobiť čo najskôr po zbere, aby rany na kríku stihli zaschnúť a kríky sa pripravili na zimu bez otvorených jaziev, cez ktoré by im mohla vniknúť infekcia.
Po reze sa oplatí kríky prihnojiť kompostom, nie dusíkatým hnojivom – to by len naštartovalo nový rast, ktorý do zimy nestihne zdrevnatieť a mráz ho zničí. Kompost alebo dobre vyzretý maštaľný hnoj rozhrniete okolo kríka a necháte pôdny život, nech si s tým poradí sám, bez zbytočného chemického dopingu.
Keď na jar uvidíte, ako sa z paličiek, čo zostali po augustovom reze, tlačia nové výhonky, budete vedieť, že ste to leto urobili správne. A keď o rok neskôr misa s ríbezľami bude ťažšia než tento rok, poďakujete si sami, lebo nikto iný to za vás neurobil.