Sused cez plot má vinič ako džungľu. Listy po lakeť, výhonky sa pletú s malinami, hrozno niekde v tom šere visí a čaká, kým sa naň slnko prebije aspoň na hodinu denne. Na jeseň sa čuduje, prečo mu bobule zostali kyslé ako rebarbora a prečo mu na spodných strapcoch zhnila polovica. Odpoveď je jednoduchá a nemá nič spoločné s odrodou, počasím ani smolou — vinič sa v lete jednoducho nerezal. A rez viniča nie je len tá slávnostná jarná alebo zimná záležitosť s pílkou, po ktorej fotíte holé konáre. Práve naopak, tá skutočná práca, ktorá rozhoduje o tom, či bude hrozno sladké alebo len prežije, sa odohráva teraz, v júni a júli, keď je vinič v plnej sile a nikto sa naň nepozerá.
Zálistky, ktoré kradnú cukor
Zálistok je ten drzý výhonok, čo vyrastie z paždia listu, teda z uhla medzi listom a hlavným výhonkom. Vyzerá nevinne, skoro ako mladý vinič v miniatúre, a práve preto ho toľkí začiatočníci nechajú tak — veď rastie, tak nech si rastie. Lenže on nič nedorodí, len ťahá živiny a cukry z koreňa, ktoré by inak putovali do strapcov. Ja osobne som prvé tri roky svojho vinohradu na terase pri Modre nechával zálistky bujnieť podľa hesla „viac zelene, viac sily“. Výsledok bol vinič ako živý plot a hrozno také kyslé, že som ním kropil kompost. Odvtedy zálistky vylamujem priebežne, ideálne keď majú tri až štyri lístky — vtedy sa odlomia jemným tlakom palca bez toho, aby ste museli siahať po nožniciach. Nie je treba ich strihať dokorán, jeden alebo dva listy pri báze môžete nechať, chránia hrozno pred úpalom, najmä ak máte vinohrad na južnom svahu bez tieňa, čo je na južnom Slovensku v horúcich letách čoraz častejšia realita.
Zaštipovanie hlavných výhonkov je druhá časť tej istej práce. Keď výhonok prerastie posledný drôt vyväzovacej konštrukcie o dobrých dvadsať až tridsať centimetrov, odštipnite mu vrchol. Rastlina prestane míňať energiu na to, aby sa naťahovala do výšky, a presmeruje ju do dozrievajúcich strapcov. Robí sa to spravidla okolo polovice júla, teda ešte pred zaváraním, keď bobule začínajú mäknúť a naberať cukor. Skôr netreba, vinič by len znova vyhnal a vy by ste zaštipovali donekonečna ako Sizyfos s nožnicami.
Vinič odmeňuje trpezlivosť, nie sentiment. Kto mu nechá všetko, čo vyrastie, dostane veľa dreva a málo sladkosti.
Odlistenie okolo strapcov — odvaha, ktorá sa oplatí
Toto je krok, pri ktorom väčšina záhradkárov zaváha. Odtrhnúť zdravé, zelené listy priamo okolo hrozna sa zdá ako sabotáž vlastnej práce. A predsa, práve tie listy tesne pri strapcoch bránia prúdeniu vzduchu, držia vlhkosť po daždi a vytvárajú ideálne podmienky pre pleseň sivú, tú sivastú pliagu, ktorá vie za pár vlhkých dní zničiť celú úrodu. Odlistenie robím vždy okolo Petra a Pavla, teda koniec júna, začiatok júla, keď sú bobule ešte tvrdé a zelené a znesú trochu slnka bez rizika spálenia. Odstraňujem listy zo severnej aj východnej strany strapca, západnú a južnú stranu, teda tú vystavenú najsilnejšiemu popoludňajšiemu slnku, nechávam radšej krytú, najmä pri odrodách s tenšou šupkou ako Veltlínske zelené alebo Muškát moravský. Pri modrých odrodách typu Frankovka modrá je vinič o niečo tolerantnejší, ale ani tam by som to nepreháňal donaha.
Vo vyšších polohách, teda tak od štyristo metrov nad morom vyššie, kde sa slnečných hodín nedostáva toľko a hrozby neskorých májových mrazov sú stále reálne, treba s odlistením zaobchádzať opatrnejšie. Tam listy chránia strapce nielen pred hnilobou, ale aj pred chladnejšími nocami, ktoré vedia prísť aj v auguste. Skúsenosť z takých polôh, napríklad z okolia Kysáč či podhoria Tatier, hovorí jasne — menej je niekedy naozaj menej, a netreba slepo kopírovať postupy z teplých nížin.
Vyväzovanie, ktoré šetrí chrbát aj vinič
Posledná vec, na ktorú sa v lete najčastejšie zabúda, je priebežné vyväzovanie rastúcich výhonkov k drôtenej konštrukcii. Neurobené vyväzovanie znamená, že vietor lomcuje ťažkými strapcami, výhonky sa lámu pri báze a hrozno padá do trávy skôr, než stihne dozrieť. Stačí obyčajný rafiový povrázok alebo staré pančuchy nastrihané na prúžky, viazať voľne, nie napevno, vinič ešte rastie do hrúbky a príliš tesný uzol mu časom zaškrtí kôru. Robí sa to priebežne, každé dva až tri týždne, ideálne pri tej istej prechádzke, keď sa vylamujú zálistky. Jedna cesta okolo vinohradu, tri úlohy naraz — to je poctivá roľnícka ekonomika, žiadna záhradná romantika.
Kto tieto zelené práce odbije alebo vynechá úplne, nebude mať zlú úrodu hneď. Vinič je trpezlivá rastlina, odpúšťa aj niekoľko rokov zanedbávania. Ale raz príde vlhké leto, príde sivá pleseň, príde vietor, ktorý zláme preťažený výhonok, a vtedy sa ukáže, kto v júni a júli nelenil. Sladké hrozno sa nerodí v septembri pri zbere. Rodí sa práve teraz, medzi nožnicami a palcom, v tichej, nefotogenickej práci, o ktorej sa nepíšu básne, len dobré ročníky.