Na Islande sa počasie nepýta, čo máte v pláne. Naplánujete si romantický výhľad na ľadovec, príroda vám odpovie horizontálnym dažďom a vetrom, ktorý sa vám snaží vziať dvere z ruky, keď vystupujete z auta. Presne to je dôvod, prečo je Ring Road – tá jediná cesta číslo 1, ktorá obopína celý ostrov – taká fascinujúca. Nedáva vám na výber. Buď sa jej podriadite, alebo zostanete v Reykjavíku pri kávičke a pozeráte fotky iných.
Tisíc tristo kilometrov cesty za sedem dní znie ako maratón, ale realita je iná – väčšinu času nejdete rýchlo, pretože ani nemôžete. Ovce na ceste, jednoprúdové mosty, výhľady, pri ktorých musíte zastaviť, aj keď máte v pláne ešte tri zastávky. Island vás núti spomaliť, a to je vlastne jeho najväčší dar turistovi zvyknutému merať dovolenku počtom fotiek na Instagrame.
Juh: turistický, ale zaslúžene
Prvé dva dni patria juhu, tej časti, ktorú už videli aj tí, čo na Islande nikdy neboli – zo stoviek fotiek na sociálnych sieťach. Vodopád Seljalandsfoss, za ktorý sa dá zájsť, ak neľutujete mokré ponožky. Skógafoss, masívny a hlučný ako vlak vchádzajúci do stanice. Čierna pláž Reynisfjara, kde vás miestne cedule varujú pred vlnami s takou vážnosťou, že sa vám prestane chcieť fotiť selfie tesne pri vode. Je to trasa, po ktorej prejde denne pár tisíc ľudí, a presto v nej nie je nič falošné – krása sa neopotrebuje len tým, že sa na ňu pozerá veľa ľudí.
Tretí deň patrí Jökulsárlónu, lagúne plnej ľadovcov, ktoré sa pomaly plavia k moru ako flotila skulptúr s vlastným rozvrhom. Kúsok od nej, na Diamond Beach, more vyplavuje kryhy na čierny piesok a slnko z nich robí niečo medzi sklom a diamantom. Znie to ako klišé z brožúry, viem. Stojí tam a je to skutočne také.
Island neodpúšťa zhon – kto sa naň pozerá cez okno auta pri sedemdesiatke, vidí menej ako ten, kto zastaví na krajnici bez dôvodu.
Východ a sever: menej ľudí, viac ticha
Východné fjordy sú tou časťou itinerára, kde sa autá na ceste stávajú vzácnosťou a rybárske dediny ako Djúpivogur pôsobia, ako by čas zabudol prísť. Tu sa oplatí spomaliť naozaj, nielen preto, že to cesta prikazuje serpentínami, ale preto, že práve tu si Island ukazuje inú tvár – menej pohľadnicovú, viac skutočnú. Piaty deň smeruje k Akureyri, neformálnej hlavnej metropole severu, s prístavom, kaviarňami a geotermálnym kúpaliskom Mývatn Nature Baths, ktoré je lacnejšou a menej preplnenou verziou Blue Lagoon.
Šiesty deň patrí severu naplno – vodopád Goðafoss, kaňon Ásbyrgi tvarovaný ako podkova, ktorú tam podľa legendy odtlačil kôň boha Ódina. Verte alebo nie, geologicky to sedí presnejšie ako väčšina legiend, ktoré počujete na cestách.
Návrat cez vnútrozemie
Posledný deň sa väčšina cestujúcich rozhoduje medzi dvoma možnosťami – rýchlym návratom do Reykjavíku po Ring Road, alebo odbočkou do vnútrozemia, kam sa dá dostať len terénnym autom a odvahou. Ak máte oboje, odbočka k Kerlingarfjöllu, oblasti farebných hôr a horúcich prameňov uprostred ničoho, je odmenou, ktorú si väčšina turistov nechá ujsť, pretože to znie príliš komplikovane. A presne preto tam nie je nikto iný.
Ring Road sa dá odjazdiť aj za štyri dni, ak niekomu ide len o odškrtnutie itineráru. Za sedem dní sa dá naopak spomaliť tak, že ostrov prestane byť súborom bodov na mape a stane sa niečím, čo si pamätáte cez zvuk vetra, nie cez fotku. To je asi ten rozdiel medzi tým, že ste na Islande boli, a tým, že ste ho videli.