Susedova kosačka chodí po záhrade sama, v deväť ráno, ako malý poslušný pancierovec, ktorý nemá ponuku na dovolenku. Ja stojím na balkóne s kávou a pozerám sa na to isté divadlo, ktoré si predtým odohrával on s benzínovou kosačkou a nadávkami v nedeľu ráno. Teraz len sedí v kresle a číta noviny. Niekde v tom je vtip o pokroku, ale nie som si istý, na koho čí náklady.
Robotický vysávač a kosačka nie sú novinka — prvé modely liezli po bytoch už koncom deväťdesiatych rokov a väčšinou narážali do stien s odhodlaním opitého hosťa na svadbe. Dnes majú lidar, mapovanie priestoru, appku, ktorá vám povie, že práve vyčistili 34 štvorcových metrov a natrafili na ponožku. Cena sa pohybuje od stoviek eur za základné modely až po sumy, za ktoré si kúpite slušný zájazd. Otázka, či sa to oplatí, nie je technická. Je to otázka, čo považujete za svoj čas a čo za svoje peniaze.
Matematika, ktorú nikto nerobí nahlas
Priemerný človek strávi vysávaním bytu, povedzme stoosemdesiat štvorcových, asi dvadsať minút, dvakrát do týždňa. To je za rok zhruba tridsať hodín. Robot to isté zvládne za podobný čas, ale bez vás — vy medzitým pracujete, spíte, alebo scrollujete Instagram s pocitom vinníka, ktorý sa práve oslobodil od domácej práce. Problém je, že robot nevie vysávať schody, nevie sa poriadne dostať pod nízku sedačku a raz za čas ho nájdete zaseknutého v kábli od nabíjačky, ako korytnačku na chrbte.
Kosačky sú v tomto lepšie vychované. Fungujú na zapichnutom drôte alebo satelitnej navigácii, kosia pravidelne, tráva je hustejšia, nikdy nevidíte tú katastrofu po dvoch týždňoch dovolenky, keď je záhrada ako neposekaná lúka pred festivalom. Nevýhoda je, že si vyžadujú prípravu terénu — drôt treba zakopať, prekážky odstrániť, a ak máte svah nad tridsať stupňov, väčšina modelov to odmietne s technickou elegantnosťou slušne vychovaného čašníka.
Automatizácia domácnosti nešetrí čas v absolútnom zmysle — presúva ho. Z fyzickej práce do manažmentu strojov.
Čo sa naozaj zmení, keď robot prevezme domácnosť
Nie je to o tom, že prestanete robiť domáce práce. Je to o tom, že začnete robiť iné, menšie, ale frekventovanejšie úlohy — nastavovanie mapy, čistenie kefiek, riešenie toho, prečo sa robot zasekol presne v momente, keď ste odišli z bytu. Firmy to predávajú ako slobodu. V skutočnosti je to výmena jednej rutiny za druhú, len menej fyzicky náročnú a o čosi technologicky zábavnejšiu.
Reálny benefit je psychologický, nie časový. Byt vypadá upratanejšie skoro neustále, nie len raz za týždeň po veľkom upratovaní. Záhrada je posekaná ako z reklamy na poistenie domu. A áno, existuje istá dávka absurdnej radosti sledovať malý stroj, ktorý si robí svoju prácu bez sťažovania, bez vyjednávania o tom, kto na tom bol posledný.
Oplatí sa to, alebo nie
Ak žijete v malom byte bez kobercov, bez schodov, s minimom nábytku na nožičkách — robotický vysávač je skôr luxus než potreba, ale luxus, ktorý sa dá cítiť v každodennosti. Ak máte záhradu väčšiu ako dvesto štvorcových metrov a nenávidíte kosenie tak, že to odkladáte, kým vás susedia nezačnú obchádzať zboku, kosačka sa vám vráti v ušetrených nervoch, aj keď nie okamžite v peniazoch.
Nekupujete si čas. Kupujete si iný druh vzťahu k domácnosti — menej fyzický, viac manažérsky, trochu smiešny, keď zistíte, že ste sa naučili meno svojho vysávača skôr, než ste si zapamätali telefónne číslo susedy. A možno je to presne ten druh pokroku, na ktorý sme si nevedomky čakali: nie aby stroje robili všetko za nás, ale aby nám dovolili robiť menej vecí naraz, bez toho, aby sa dom rozpadol.