Stojí pri Váhu, kapor mu leží na tráve, telefón vytiahnutý, kamarát na druhej strane brehu kričí "počkaj, nemám ostrenie". Ryba medzitým skáče, padá, znova skáče, niekto jej narovnáva plutvy, aby to na fotke vyzeralo dôstojnejšie. Trvá to minútu, možno dve. Ryba to prežije - možno. Ale presne takto vyzerá väčšina fotiek, ktoré potom vidím na rybárskych skupinách, a presne takto by to vyzerať nemalo.
Nie som žiadny kazateľ, ktorý by chcel niekomu brať radosť z pekného úlovku. Fotka k rybe patrí, je to prirodzené - chytil si niečo, na čo si čakal hodiny, roky, možno celý život. Chceš to ukázať. Problém nie je fotka samotná, problém je to, čo sa deje pred ňou a po nej. A to sa dá vyriešiť jednoducho, stačí trochu premýšľať dopredu namiesto toho, aby si riešil logistiku až vtedy, keď má ryba háčik v pysku a teba zalialo adrenalínom.
Príprava rozhoduje skôr, než ryba vyjde z vody
Podložka nie je ozdoba do rybárskej výbavy, je to základná vec, ktorá by mala byť pripravená a rozložená ešte predtým, než začneš navijak dotáčať posledné metre. Ryba na tráve, na kamení alebo na horúcom asfalte si privodzuje odreniny na sliznici, ktorá ju chráni pred infekciami - to nie je maličkosť, to je jej imunitný systém. Vlhká podložka, prípadne aspoň vlhká tráva, je minimum. Telefón alebo foťák maj nastavený a poruke, nie zabalený v taške na dne bandalíra. Ak loví s kamarátom, dohodnite sa vopred, kto fotí a ako - improvizácia pri rybe, ktorá lapá po dychu, je presne to, čo predlžuje celý proces zbytočne dlho. Ideál je, aby od podobrania po pustenie ryby späť do vody neuplynulo viac než pár desiatok sekúnd.
Ako držať rybu, aby to nebolo mučenie
Ryba patrí do vody, nie do vzduchu, a ak už musí von, tak vodorovne a podopretá na dvoch miestach - jedna ruka pod hlavou alebo žiabrami (opatrne), druhá pod telom smerom k chvostu. Držať kapra alebo šťuku zvisle za spodnú čeľusť vyzerá možno dramaticky, ale váha vlastného tela môže rybe poškodiť čeľusť aj vnútorné orgány. Pri väčších kusoch to platí dvojnásobne. Dýchanie mimo vody rybe nejde, žiabre sa jej zlepujú a bez vody nefungujú tak, ako majú. Preto čím kratšie, tým lepšie - a ak sa fotka nepodarí na prvý pokus, druhý pokus si radšej odpusti a rybu pusti. Nie je to o dokonalom zábere, je to o rybe, ktorá má odplávať a mať sa ďalej dobre, ideálne aj neresiť sa v čase, kedy má.
Najlepšia fotka je tá, po ktorej ryba odpláva tak rýchlo, že ju stihneš odfotiť len raz.
Dezinfekcia, návrat a čo s tým Instagramom
Háčik, ruky, podložka - všetko, čo sa dotklo ryby, by malo byť čisté, a ak má ryba viditeľné poranenie, dezinfekcia rany nie je prehnaná starostlivosť, je to slušnosť. Pri vracaní do vody rybu nehádž, nepúšťaj z výšky - podrž ju chvíľu vo vode, nech sa zorientuje, nech jej žiabre znova naberú kyslík, a pusti ju až vtedy, keď sama pocíti silu odplávať. Čo sa týka lovných mier, dôb ochrany a toho, ktoré ryby si smieš ponechať - to sa mení vyhláškou a líši sa revír od revíra, takže vždy over aktuálne znenie vo vyhláške a v miestnom rybárskom poriadku SRZ, nie podľa toho, čo si niekto pamätá zo starej tabuľky. Fotka krásneho úlovku, pri ktorom bolo vidieť, že rybár vedel, čo robí - to je content, ktorý stojí za lajk oveľa viac než rozmazaná fotka ryby, čo sa práve dusí na tráve.
Nabudúce, keď budeš stáť pri vode s rybou v podberáku, spomeň si, že ten záber si urobíš raz, ale ryba tam možno bude plávať ešte roky - ak jej na to dáš šancu.