Prvá vec, ktorá prekvapí každého, kto si Saharu predstavoval podľa filmov, je zima. Cez deň piesok páli tak, že sa v ňom dá upiecť vajce, ale len čo slnko zapadne za duny, teplota padá strmhlav a z batohu vytiahnete všetko teplé oblečenie, čo ste si so sebou doniesli. Púšť nie je len horúčava. Je to extrém v oboch smeroch, a presne to z nej robí miesto, ktoré sa oplatí zažiť aspoň raz v živote.
Cesta k dunám
Marocká Sahara sa pre väčšinu návštevníkov začína v Marrákeši, odkiaľ vedie cesta cez Atlaské pohorie smerom na Ouarzazate a ďalej k dedinke Merzouga, ktorá leží priamo pri dunách Erg Chebbi. Je to prejazd na jeden až dva dni, ideálne s prestávkami v horských priesmykoch a v mestečkách ako Ouarzazate, kde stoja známe kasby a kde sa dodnes nakrúcajú filmy s púštnou scenériou. Druhá, menej turisticky preplnená možnosť sú duny Erg Chigaga pri meste Zagora, kam sa už musí ísť dlhšie a často aj terénnym autom.
Väčšina návštevníkov si nočný pobyt v púšti objednáva ako súčasť organizovaného výletu z Marrákeša alebo Fezu, kde sa dá vybrať medzi jednodňovým výletom s prenocovaním a viacdňovou trasou naprieč juhom Maroka. Presné ceny a dĺžky programov sa líšia podľa sezóny a agentúry, preto sa oplatí overiť aktuálnu ponuku priamo u miestnych cestovných kancelárií alebo na odporúčaných portáloch pred cestou, nie podľa čísel z fóra spred troch rokov.
Noc medzi dunami
K táboru sa zvyčajne prechádza posledný úsek na ťave, čo znie romanticky, kým sa po hodine v seche nezačnú ozývať svaly, o ktorých existencii ste doteraz nevedeli. Berberskí sprievodcovia poznajú duny naspamäť a vedú skupiny presne na miesta, odkiaľ je najlepší výhľad na západ slnka, keď sa piesok zafarbí do odtieňov, ktoré fotoaparát nikdy poriadne nezachytí.
Tábory sú zväčša jednoduché stanové osady s kobercami, čajom a večerou pri ohni. Po jedle nasleduje to, pre čo sem ľudia skutočne chodia, a to je nebo bez svetelného smogu. Bez miest, bez pouličných lámp, len duny, ticho a hviezdy, ktorých je toľko, že sa spočiatku ťažko hľadá aj Veľký voz.
Púšť ťa naučí mlčať skôr, než ťa naučí čokoľvek iné.
Na čo nezabudnúť
Okrem teplého oblečenia sa oplatí myslieť na šatku alebo turban proti piesku, ktorý sa pri vetre dostane doslova všade, vrátane fotoaparátu. Pitná voda by mala byť samozrejmosťou, rovnako ako opaľovací krém, aj keď slnko cez deň nevyzerá také prísne ako na pláži. Skúsenejší cestovatelia odporúčajú aj vreckovú baterku, pretože v tábore po zotmení svieti len oheň a hviezdy, čo je romantické, kým nehľadáte cestu k stanu.
Najlepšie obdobie na návštevu je jar a jeseň, keď denné teploty ešte nie sú vyčerpávajúce a noci nie sú až tak kruto studené ako uprostred zimy. Leto sa väčšine návštevníkov neodporúča, dopoludňajšie teploty vedia byť v tejto časti Maroka extrémne aj na miestne pomery. Pred cestou je rozumné pozrieť si aktuálne odporúčania Ministerstva zahraničných vecí SR, najmä ak plánujete presun aj do odľahlejších oblastí juhu krajiny.
Ráno sa tábor prebúdza skoro, ešte pred svitaním, aby mali návštevníci šancu vyliezť na najbližšiu dunu a sledovať, ako slnko postupne vracia dunám farbu. Potom nasleduje cesta späť, mlčanie sprievodcov aj turistov, ktorým sa nechce prvý telefonát po dvoch dňoch bez signálu, a pocit, že niekde v tom piesku ostala kúska pozornosti, ktorú si bežný život inak nikdy nedovolí vypýtať.