Stojíte na nábreží Bundu, vietor od rieky Chuang-pchu vám fúka do tváre a pred sebou máte dve storočia naraz. Za chrbtom rady bánk a obchodných domov z dvadsiatych a tridsiatych rokov minulého storočia, postavené vtedy, keď bola Šanghaj medzinárodným prístavom plným Britov, Francúzov a amerických obchodníkov. Pred sebou, na druhom brehu v štvrti Pudong, veža Oriental Pearl s guľami ako z detskej stavebnice a vedľa nej mrakodrapy, ktoré sa naťahujú tak vysoko, že im občas hlavu zakryjú mraky smogu. Žiadne iné mesto sveta nedokáže takto názorne postaviť vedľa seba svoju minulosť a svoju budúcnosť — a nechať vás rozhodnúť, ktorá z nich je presvedčivejšia.
Bund a Pudong: Rieka ako hranica dvoch svetov
Prechádzka po Bunde patrí medzi tie zážitky, ktoré netreba prehnane plánovať. Stačí prísť večer, keď sa rozsvietia fasády historických budov aj mrakodrapy naprieč riekou, a nechať sa unášať davom Šanghajčanov aj turistov, ktorí sem chodia fotiť rovnaký záber generáciu za generáciou. Cez deň má zmysel zájsť do niektorej z bývalých bánk, kde dnes sídlia obchody či reštaurácie — architektúra z čias, keď sa mesto delilo na medzinárodné settlementy, sa dá obdivovať aj zvnútra.
Na druhú stranu rieky sa dá dostať metrom, ale kúsok zážitku ponúka aj tunel pod riekou so svetelnou show, ktorá je síce trochu gýčová, no presne v duchu mesta, ktoré sa nikdy nehanbilo za veľké gesto. V Pudongu stoja vyhliadkové veže, z ktorých sa dá vyjsť do závratnej výšky — presné informácie o cenách vstupu a otváracích hodinách si však oplatí overiť priamo na webe danej veže, mení sa to častejšie, než by mesto priznalo.
Stará čínska štvrť: Šanghaj pred mrakodrapmi
Kým Bund a Pudong reprezentujú Šanghaj kolonizovanú a globalizovanú, stará čínska štvrť okolo Yuyuan Garden ukazuje mesto, aké bolo predtým, než sa stalo obchodnou križovatkou sveta. Úzke uličky, zahnuté strechy, čajovne s výhľadom na jazierko plné kaprov — časť je dnes nevyhnutne turistická, s obchodíkmi predávajúcimi suveníry a sladkosti, ale záhrada samotná si zachováva atmosféru starej Číny, akú by ste na iných miestach mesta hľadali márne.
Šanghaj je mesto, ktoré si nikdy nebolo isté, či chce byť Paríž východu, alebo New York Ázie — tak sa rozhodlo byť oboma naraz.
Oplatí sa prísť skoro ráno, ešte pred hlavnými skupinami turistov, keď majú uličky pokojnejší rytmus a miestni si tu chodia dať raňajky — polievku s knedličkami xiaolongbao, ktorá v tejto oblasti patrí medzi symboly mesta rovnako ako veže na druhom brehu rieky.
Praktické veci, na ktoré sa v Šanghaji zabúda
Let zo Slovenska väčšinou vedie cez jedno prestupné letisko v Európe alebo na Blízkom východe, celková cesta trvá zväčša okolo dvanástich až pätnástich hodín podľa trasy. Časový posun je zásadný — Šanghaj je pred stredoeurópskym časom o šesť až sedem hodín, podľa ročného obdobia, takže prvé dni počítajte s únavou.
Vízová povinnosť a aktuálne podmienky vstupu do Číny sa menia, preto si pred cestou vždy overte najnovšie informácie na webe Ministerstva zahraničných vecí SR a na stránke čínskeho veľvyslanectva. To isté platí pre zdravotné odporúčania a poistenie — Čína nie je destinácia, kam sa oplatí cestovať bez poriadneho cestovného poistenia.
Cenovo je Šanghaj mesto kontrastov podobne ako jeho architektúra — jedlo na ulici a v miestnych bistrách je citeľne lacnejšie než v strednej Európe, zatiaľ čo medzinárodné hotely v centre alebo nákupy v luxusných butikoch dokážu prekonať aj ceny vo Viedni. Metro je efektívne, lacné a anglicky značené, takže sa oplatí spoliehať naň viac než na taxíky, hoci aj tie sú v porovnaní so západnou Európou stále výhodné.
Najlepší čas na návštevu je jar, marec až máj, alebo jeseň, september až november — leto v Šanghaji vie byť dusné a vlhké, s teplotami, ktoré unavia rýchlejšie než samotné cestovanie. Na tri až štyri dni sa dá mesto pokryť solídne, na týždeň spoznáte aj to, čo sa za Bundom a záhradami skrýva ďalej.