Stojím na móle v malom prístave kdesi na chorvátskom pobreží, je tma, a po hladine sa preháňajú svetlá ako na diskotéke pre ryby. Lampára – rybárska loďka so silnými lampami – priláka za pár minút toľko sardiniek, že sa hladina pod svetlom mieša ako strieborný kotol. Je to jeden z mála momentov, keď rybolov vyzerá skôr ako filmová scéna než ako trpezlivé sedenie pri prúte. A práve sardinka, tá nenápadná rybka z konzervy, stojí za celým tým divadlom.
Výskyt a prostredie
Sardinka európska žije vo východnom Atlantiku a v Stredozemnom mori, teda presne tam, kam slovenský rybár chodí skôr na dovolenku než na ryby – no práve preto sa oplatí vedieť, čo pláva pod hladinou, keď sa kúpete pri Splite alebo Rovinji. Drží sa pri pobreží, v otvorenej vode nad kontinentálnym šelfom, a vytvára obrovské kŕdle, ktoré sa počas dňa sťahujú do hlbších vrstiev a v noci vystupujú bližšie k hladine. Práve tento nočný výstup umožňuje typický lov na svetlo, ktorý je pre stredomorské rybárstvo taký charakteristický.
Teplotu vody má rada miernu, nie príliš studenú, a preto sa jej rozšírenie mení podľa sezóny – v zime sa kŕdle sťahujú do teplejších a hlbších vôd, na jar a v lete sa približujú k pobrežiu. V Chorvátsku, Taliansku či Španielsku je to ryba, okolo ktorej sa točí celá miestna gastronómia aj časť rybárskej ekonomiky.
Biológia a správanie
Sardinka je typický pelagický druh, teda ryba žijúca v otvorenom vodnom stĺpci, nie pri dne. Živí sa planktónom, ktorý filtruje zo zabraných hltanmi cez žiabrové tŕne, čo je princíp podobný tomu, ako fungujú niektoré naše sladkovodné plankton-žravé druhy, len v oveľa väčšom priemyselnom meradle. Kŕdle sardiniek patria medzi najhustejšie zoskupenia rýb vôbec – ich pohyb pripomína jeden organizmus, ktorý sa dokáže bleskovo otočiť, keď sa priblíži dravec.
A dravcov má sardinka viac než dosť. Tuniaky, delfíny, morské vtáky aj samotní rybári – všetci vedia, že tam, kde je sardinka, je aj život. Neresí sa počas chladnejších mesiacov, ikry aj larvy sa unášajú prúdom a rastú pomerne rýchlo, čo z nej robí druh s vysokou reprodukčnou schopnosťou, no zároveň citlivý na tlak rybolovu a zmeny teploty vody.
Lov
Pre slovenského rybára je sardinka skôr exotická skúsenosť než bežný cieľ prútu – u nás ju nechytíte, ale pri mori sa oplatí vidieť, ako sa loví priemyselne aj rekreačne. Klasická metóda je už spomínaná lampara, teda lov pomocou svetla a obkolesovacej siete, ktorý sa dodnes praktizuje v menších stredomorských prístavoch ako polosúkromný rodinný biznis. Rekreační návštevníci ju občas skúšajú aj na jednoduché flitrové návazce s viacerými háčikmi, keď sa kŕdeň nahrnie tesne pod hladinu pri móle.
Kde je svetlo, tam je sardinka. Kde je sardinka, tam je celé more.
Ak sa niekedy ocitnete pri stredomorskom pobreží a budete chcieť sardinku loviť alebo si ju len kúpiť čerstvú priamo z lode, vždy sa riaďte miestnymi predpismi danej krajiny – kvóty, sezóny aj povolené metódy sa líšia štát od štátu a menia sa podľa aktuálnych nariadení, podobne ako u nás vyhláška a rybársky poriadok SRZ menia pravidlá na sladkovodných revíroch.
Zaujímavosť na záver
Meno sardinka pochádza od talianskeho ostrova Sardínia, kde sa tento druh kedysi lovil v obrovských množstvách. Dnes je paradoxne symbolom jednoduchého jedla – grilovaná na uličnom trhu, alebo v plechovke v každej slovenskej špajzi – no v mori je to jeden z najdôležitejších článkov potravinového reťazca. Bez sardinky by nebolo tuniakov, delfínov ani tej famóznej nočnej show pod lampárskymi svetlami, ktorú raz musí zažiť každý, kto rybárčinu berie čo i len trochu vážne.