Sedí nás tam dvanásť, cudzích ľudí, v plavkách, na drevených lavičkách, a niekto práve rozdáva ľadové uteráky pod hudbu, ktorá znie ako z bratislavského klubu spred desiatich rokov. Nikto nešepká. Nikto sa netvári, že si zvyšok života nevšíma. Sauna sa zmenila na párty, len bez alkoholu a s teplotou deväťdesiat stupňov, a paradoxne to funguje lepšie, než by ste čakali.
Ešte pred pár rokmi bola sauna intímna vec — človek si ju odbavil sám, možno s partnerom, v tichu, s pocitom, že práve unikol pred svetom. Dnes si na ňu kupujete lístok ako na koncert. V Berlíne, Kodani aj čoraz viac aj v Bratislave vznikajú takzvané "sauna gatherings" — organizované potenia s aufgussom, teda rituálom polievania kameňov éterickými olejmi za sprievodu profesionálneho "sauna majstra", ktorý mávaním uterákom rozháňa horúci vzduch po miestnosti ako šéfkuchár, čo vám servíruje bolesť namiesto jedla. A ľudia si za to platia rovnako ochotne, ako si platia za pilates alebo za degustáciu prírodných vín.
Prečo sa z ticha stal biznis
Vysvetlenie nie je až také záhadné, ako by sa mohlo zdať. Žijeme v dobe, keď je samota lacná — máme jej priveľa, aj keď sme neustále online — a spoločné zážitky sa stali luxusom, o ktorý treba aktívne súťažiť. Sauna ponúka niečo, čo iné spoločenské formáty nemajú: fyzické nepohodlie, ktoré zdieľate s cudzími ľuďmi bez toho, aby ste museli hovoriť. Nikto od vás nečaká vtipnú konverzáciu. Stačí sedieť, potiť sa a občas si vymeniť pohľad, ktorý hovorí "aj mne je horúco, kamarát".
Fínski sociológovia by povedali, že ide o návrat k pôvodnej funkcii sauny — v severských krajinách bola vždy kolektívnym rituálom, nie súkromným wellness zážitkom. Slovensko a stredná Európa si osvojili skôr nemecký model, tichý a takmer posvätný, kde sa nehovorí a nepozerá. Nová vlna "social saunas" tento model búra a vracia sa k pôvodnej myšlienke, len s marketingovým obalom a instagramovým účtom.
Sauna bola vždy o tele. Teraz je aj o tom, s kým to telo zdieľate.
Rituál, ktorý predáva pocit spolupatričnosti
Zaujímavé je, že tieto podujatia fungujú aj tam, kde by ste to nečakali — medzi ľuďmi, ktorí by si inak nikdy nesadli k spoločnému stolu. Na jednom pražskom sauna evente som videl podnikateľa v päťdesiatke vedľa dvadsaťročnej študentky dizajnu, ako si po session spolu dávajú kávu a rozprávajú sa o tom, ako ťažko sa dýchalo pri poslednom kole aufgussu. Horúčava akoby rušila spoločenské hierarchie rýchlejšie než akýkoľvek networking event s vizitkami.
Organizátori to vedia a cielia presne na tento pocit. Predávajú nie vstupenku do sauny, ale vstupenku do dočasnej komunity, kde platí len jedno pravidlo — vydržať teplo spolu s ostatnými. Niektoré kluby dokonca zaraďujú "silent sauna" a "social sauna" ako dva rozdielne produkty, akoby ticho a spoločnosť boli teraz dva samostatné tovary, ktoré si človek môže kúpiť podľa nálady.
Čo z toho zostane, keď móda pominie
Trendy prichádzajú a odchádzajú, ale potreba, ktorú saunové zhromaždenia napĺňajú, je starším a hlbším než akýkoľvek marketingový koncept. Ľudia potrebujú byť fyzicky prítomní s inými ľuďmi bez tlaku performovať. Sauna im to umožňuje spôsobom, aký žiadna kaviareň ani bar nedokážu — telo je tam príliš zaneprázdnené znášaním horúčavy, aby stíhalo hrať nejakú rolu.
Možno je to len dočasná móda mestských milenials, ktorí si potrebujú nájsť nový spôsob, ako byť spolu bez telefónu v ruke. Alebo možno sme len znovuobjavili niečo, čo Fíni robili storočia predtým, než niekto vymyslel slovo wellness. Tak či onak, nabudúce, keď vás niekto pozve na saunu, nečakajte ticho. Čakajte hudbu, uteráky vo vzduchu a rozhovor s cudzím človekom, ktorému práve tečie pot po chrbte rovnako ako vám.