Fráza „sedenie je nové fajčenie" je mierne teatrálna, ale výskumy spájajúce dlhé nepretržité sedenie s vyšším rizikom srdcovo-cievnych ochorení a metabolických problémov nie sú výmysel. Problém pritom nie je sedenie ako také, ale jeho neprerušovaná dĺžka — telo, ktoré sa osem hodín nehne, reaguje inak než telo, ktoré si počas dňa nájde desať krátkych prestávok.
Prečo je dĺžka dôležitejšia než celkový čas
Štúdie ukazujú, že dokonca aj ľudia, ktorí večer odbehnú desať kilometrov, môžu mať zdravotné riziká podobné sedavým kolegom, ak cez deň sedia bez prerušenia. Telo potrebuje pravidelné mikro-prerušenia — vstať, prejsť sa, popretiahnuť sa — oveľa viac, než potrebuje jeden intenzívny večerný tréning po ôsmich nehybných hodinách.
Praktické triky, ktoré fungujú v otvorenom openspace
Nastavený budík na vstávanie každých päťdesiat minút, telefonovanie postojačky, schôdzky nasekcii formou prechádzky namiesto sedenia pri stole a stojaci stôl aspoň na časť dňa patria medzi najjednoduchšie zmeny s reálne meraným efektom na krvný tlak aj hladinu cukru.
Najlepší cvičebný plán pre kancelárskeho pracovníka nie je hodina v posilňovni. Je to desať prerušení sedenia rozdelených počas celého dňa.
Malá zmena, veľký rozdiel
Nemusíte kupovať drahý stojaci stôl ani meniť zamestnanie — stačí si uvedomiť, že telo počíta minúty nehybnosti, nie len minúty cvičenia. Desať krátkych vstávaní denne dokáže z dlhodobého hľadiska urobiť viac než jeden intenzívny, no osamotený tréning po práci.