Otvoril som skleník o siedmej ráno a vnútri to vyzeralo ako v saune po treťom nálevu. Teplomer ukazoval tridsaťdeväť stupňov a slnko ešte poriadne ani nezačalo. Pred rokmi by som povedal, že paradajky milujú teplo a nech si to užijú. Dnes viem, že medzi milovať teplo a byť upražený zaživa je rozdiel, ktorý pozná každý, kto raz v júli zabudol otvoriť dvere skleníka a večer našiel listy zvinuté ako cigary a kvety popadané na zemi bez toho, aby čo i len skúsili nasadiť plod.
Skleník v lete nie je o tom, koľko slnka do neho pustíte, ale o tom, koľko ho z neho dokážete vypustiť von spolu s prehriatym vzduchom. Paradajka prestáva kvitnúť a nasadzovať plody, keď teplota prekročí niekde okolo tridsaťdva až tridsaťpäť stupňov, pretože peľ jednoducho stráca životaschopnosť. Vtedy môžete mať krík plný kvetov a žiadne plody, a budete si myslieť, že ste urobili niečo zle s hnojením. Nie. Urobili ste chybu s vetraním.
Vetranie, ktoré nie je len o pootvorených dverách
V nížinách, na juhu Slovenska, kde letné teploty bežne lozia k tridsiatke a viac, potrebuje skleník prievan už od ôsmej ráno. Dvere na oboch koncoch, ak ich máte, vetracie okná na streche, ak ich skleník ponúka. Ak nemá ani jedno, kúpte fóliu s vetracími priezormi alebo si urobte otvory sami — lepšia diera vo fólii ako uvarená úroda. Vo vyšších polohách, od šesťsto metrov vyššie, kde noci vedia byť aj v júli prekvapivo chladné, je situácia miernejšia, ale rovnaký princíp platí: ráno otvoriť, večer podľa teploty zavrieť alebo nechať pootvorené, aby vlhkosť z rastlín mala kam odísť. Vlhký vzduch v uzavretom skleníku je totiž priama pozvánka pre plesň zemiakovú, ktorá sa na paradajkách drží ako zlá spomienka.
Mám kolegu, skúseného pestovateľa spod Tatier, ktorý mi kedysi povedal vetu, čo som si zapísal na papierik a mám ho dodnes nalepený na dverách skleníka.
Skleník nie je o tom, čo doňho dáš na jar. Je o tom, koľkokrát ho v lete otvoríš a zavrieš, aj keď sa ti nechce vstávať o šiestej.
Má pravdu, aj keď to znie ako niečo, čo by som si sám rád nemusel priznávať. Vetranie nie je jednorazová úloha na začiatku sezóny, je to denný rituál, ktorý sa neodpustí ani cez dovolenku, ani cez daždivý víkend, keď máte pocit, že vlhko vonku znamená vlhko rovnaké aj vnútri.
Tienenie, ktoré nie je zradou slnka
Tienenie skleníka v júli mnohí berú ako priznanie porážky, akoby ste sa vzdávali slnka, ktoré ste si tak draho platili plastovou konštrukciou. Opak je pravdou. Tieniaca sieť s priepustnosťou okolo tridsať až päťdesiat percent, natiahnutá zvonka na strechu skleníka, dokáže znížiť vnútornú teplotu o niekoľko stupňov a to je presne ten rozdiel medzi kvitnúcou rastlinou a rastlinou, ktorá si dala pauzu. Ak sieť nemáte, poslúži aj vápenný náter na sklo, ktorý sa v lete zmyje dažďom, alebo obyčajná stará plachta prehodená cez hrebeň strechy v najhorúcejších hodinách medzi jedenástou a tretou.
Skúšal som pred rokmi nechať skleník bez tienenia s vierou, že paradajky sú predsa stredomorská rastlina a slnko im nemôže uškodiť. Výsledok bol krík s popálenými hornými listami a plody so slnečnou spálou, tými škaredými žltými škvrnami, ktoré sa neskôr menia na tvrdé, nechutné miesta. Odvtedy tienim od polovice júna, nie čakám, kým sa problém ukáže.
Zaštipovanie a priestor, ktorý paradajky potrebujú na dýchanie
V preplnenom skleníku sa vzduch nehýbe, ani keď vetráte ako o život. Odstraňovanie výhonkov, teda zaštipovanie bočných výhonkov medzi hlavným stonkom a listom, nie je len o tvarovaní rastliny, je to aj o tom, aby vzduch mal kadiaľ prúdiť medzi listami. Odlistite aj spodné poschodie listov, ktoré sa aj tak najviac dotýkajú zeme a najviac trpia plesňou. Odroda Stupické polnie rané, ktorú pestujem už roky pre jej spoľahlivosť aj v horších rokoch, znáša zahustenie horšie ako drobnejšie cherry typy, tak jej dajte viac vzduchu, ako by ste čakali.
Do skleníka v júli nepatrí ani prebytočná voda na listoch, preto zalievajte ráno a k pôde, nie na rastlinu, a nechajte dvere celý deň otvorené, kým slnko svieti. Skleník je nástroj, nie väzenie pre rastliny, a čím skôr si to človek prizná, tým skôr prestane v auguste rátať zhnité plody miesto tých, ktoré mal jesť na hrianke so soľou.