Diokleciánov palác nie je múzeum s previazkou. Je to živá štvrť, kde z rímskych múrov visí bielizeň, v pivniciach starých dvetisíc rokov predávajú suveníry a na hlavnom námestí, ktoré kedysi bolo cisárovým átriom, si dnes turisti objednávajú kávu vedľa gréckych stĺpov. Split je jediné mesto, kde antika neskončila v skanzene, ale stala sa obývačkou. A práve preto sa oplatí prísť aspoň na dva dni, nielen prestúpiť na trajekt.
Palác, v ktorom sa dá bývať
Cisár Dioklecián si dal koncom tretieho storočia postaviť na dalmátskom pobreží pevnosť na dôchodok — a namiesto ruín z nej vyrástlo celé historické jadro Splitu. Múry paláca dnes tvoria kostru starého mesta, ulice vedú presne tade, kade kedysi chodili rímski strážcovia, a v suteréne, kam sa vchádza od promenády Riva, si možno prezrieť pôvodné klenby, ktoré dnes slúžia ako trhový priestor so suvenírmi a remeselnými výrobkami. Nad nimi stojí katedrála svätého Dujma, ktorá vznikla priamo z cisárovho mauzólea — čo je paradox, ktorý si Split doslova užíva: kresťanská katedrála v hrobke pohanského vládcu, ktorý kresťanov prenasledoval.
Presné informácie o vstupe do podzemia, na vežu katedrály či na sprevádzané prehliadky paláca odporúčam overiť na oficiálnej stránke Diokleciánovho paláca alebo turistického centra mesta Split, ceny aj otváracie hodiny sa menia sezónne.
Riva, trh a chuť Dalmácie
Promenáda Riva pred palácom je srdcom večerného života — palmy, kaviarne, výhľad na prístav plný trajektov a jácht. Kúsok od nej, smerom k Pazaru, funguje tradičný ovocno-zeleninový trh, kde sa dá ochutnať skutočná Dalmácia: fíky, mandle, olivový olej, syr z ostrova Pag. Split je gastronomicky lacnejší než Dubrovník, no drahší než vnútrozemské Chorvátsko — počítajte s cenami bližšie k rakúskym pobrežným strediskám než k domácim.
Ryby a morské plody tu chutia inak než na severe Jadranu, väčšie slnko, väčšia soľ. Klasika je black rizoto z atramentu sépie alebo grilovaná ryba s blitvou, teda mangoldom pripraveným s zemiakmi a olivovým olejom. Reštaurácie priamo na Rive sú turistickejšie a drahšie, lepšie hodnotu ponúkajú podniky vo vnútorných uličkách paláca alebo vo štvrti Varoš, ktorá sa rozprestiera pod kopcom Marjan.
Split nie je mesto, ktoré treba obdivovať zvonku. Treba doň vojsť, posedieť si v ňom a nechať sa prekvapiť, že antika môže voňať po grilovanej rybe.
Brána na ostrovy
Pre väčšinu cestovateľov zo Slovenska je Split predovšetkým prestupná stanica k ostrovom Hvar, Brač a Vis. Trajekty a katamarány odchádzajú priamo z prístavu pri Rive, no presné spoje, trvanie plavby a ceny lístkov treba overiť na stránke chorvátskeho dopravcu Jadrolinija alebo katamaránových spoločností, sezónne sa menia takmer z týždňa na týždeň. Odporúčam nekupovať lístky na poslednú chvíľu v hlavnej sezóne, najmä smer Hvar je cez leto obľúbený a preplnený.
Ak má cestovateľ na Split len jeden alebo dva dni pred plavbou na ostrovy, oplatí sa vyjsť na kopec Marjan, splitský mestský park s výhľadom na celé mesto a záliv — cesta hore trvá necelú hodinu peši a odmenou je pohľad, pri ktorom sa Diokleciánov palác zmestí do jedného záberu. Najlepší čas na návštevu Splitu je máj, jún alebo september, keď je more už teplé, ale ulice paláca ešte nepraskajú vo švíkoch turistov ako v júlovom vrchole sezóny.
Doprava zo Slovenska funguje najčastejšie autom cez Slovinsko a Chorvátsko, prípadne letecky s prestupom, keďže priame linky do Splitu z Bratislavy nie sú stabilné a menia sa podľa sezóny — aktuálny stav si treba overiť u leteckých spoločností. Pred cestou tiež odporúčam skontrolovať aktuálne odporúčania Ministerstva zahraničných vecí SR týkajúce sa cestovania do Chorvátska, aj keď ide o krajinu Európskej únie bez väčších komplikácií.
Mesto, ktoré sa nedá len prejsť
Split sa dá odbaviť za pol dňa medzi dvoma trajektmi, no to by bola škoda. Mesto, kde ľudia stále bývajú v stenách antického paláca, si zaslúži aspoň jeden pokojný večer na Rive, jednu prechádzku po Marjane a jednu večeru bez pohľadu na hodinky pred ďalším trajektom.