V Santorini si tento rok turisti stáli v rade aj na to, aby sa vyfotili pred bielou stenou, ktorá nič nerobí, len je biela. Niekto tam prišiel autobusom o siedmej ráno, aby stihol "to svetlo", a zistil, že to isté svetlo si tam chce odfotiť ešte dvesto ďalších ľudí s telefónom nad hlavou. Toto už dávno nie je dovolenka, toto je logistická operácia s prvkami turistiky. A práve preto sa čoraz viac ľudí s rozumom v hlave a kalkulačkou vo vrecku pozerá inam — na miesta, kde sa dá ešte stále sadnúť na pláž bez toho, aby si niekomu ležal na uteráku.
Srí Lanka: džungľa, čaj a účet, ktorému neuveríte
Srí Lanka má tú výhodu, že je ďaleko — a to ju zatiaľ chráni pred davmi, ktoré si vyberajú destinácie podľa toho, kam letí najviac lacných liniek z Bratislavy. Dvojtýždňový pobyt s prenajatým vodičom, ubytovaním v malých guesthousoch a jedlom priamo od cesty vyjde na zlomok toho, čo by človek minul za týždeň v Chorvátsku v auguste. Za pár eur na noc spí v izbe s výhľadom na čajové plantáže, ráno pije čaj, ktorý bol včera ešte listom na kríku pred oknom, a večer si dá kari za cenu, za ktorú by doma nekúpil ani polievku v reštaurácii s ambíciami. Vlak z Kandy do Elly, ktorý cestovatelia fotia z okna ako keby išli cez filmovú kulisu, stojí menej ako lístok na bratislavskú MHD na celý deň.
"Ľudia si mysleli, že idem niekam na nebezpečné exotické miesto. Prišla som domov a povedala som im, že som minula menej ako na dovolenke v Bulharsku pred piatimi rokmi."
Maroko: Európa je na skok, ceny nie sú európske
Marrakéš má svoje davy, to sa nedá poprieť — hlavne na hlavnom námestí Jemaa el-Fnaa, kde sa večer schádza pol mesta aj s hadmi a opicami. Ale stačí odbočiť o dve ulice ďalej, alebo si radšej vybrať Essaouiru na pobreží namiesto preplnenej medíny, a razom je z toho úplne iný príbeh. Riad — teda tradičný marocký dom s vnútorným dvorom, kde sa dá sedieť pri fontáne a počúvať, ako sa mesto prebúdza — vyjde na noc menej, ako stojí raňajky v hotelovom bufete na juhu Španielska. Trh v Maroku navyše funguje na princípe, že cena je len návrh na diskusiu, čo môže byť únavné, ak človek nemá náladu vyjednávať, ale je to zároveň jediné miesto v Európe na skok, kde sa dá kúpiť koberec priamo od tkáča a poobede si dať tajine s výhľadom na Atlas.
Turecko: more ako v Grécku, účet ako pred desiatimi rokmi
Turecká riviéra sa dnes často porovnáva s Egejským morom, ktoré máva rovnakú farbu aj podobné pobrežné mestečká s bielymi domami — len bez tureckej meny, ktorá sa dlhodobo prepadáva a robí z krajiny raj pre každého, kto počíta v eurách. Antalya, Kaş alebo menej známy Datça ponúkajú pláže, ktoré by v Grécku mali cenovku s tromi hviezdičkami a poznámkou "len s rezerváciou". Večera s čerstvými rybami priamo od mora, fľašou miestneho vína a pohľadom na západ slnka nad zálivom vyjde na sumu, za ktorú by si v Splite kúpili možno predjedlo. Turecko má navyše výhodu, že tam preletíte za dve-tri hodiny, čo znamená, že sa dá odletieť na predĺžený víkend bez toho, aby si človek musel brať dovolenku na celý týždeň kvôli časovému posunu.
Nič z toho neznamená, že Taliansko, Grécko alebo Chorvátsko prestanú byť krásne — sú, a vždy budú. Len sa oplatí si pripomenúť, že more sa nekončí pri Jadrane a že najkrajší západ slnka tohto leta možno nebude ten, ktorý si odfotí najviac ľudí naraz, ale ten, ktorý si niekde na opustenej pláži v Datçi alebo Essaouire budete môcť pozrieť úplne sami — a ešte vám na to zostane aj na večeru.