Koniec júla a začiatok augusta je čas, keď väčšina srncov na revíri stratí zvyšky rozumu. Ruja, čiže obdobie párenia srnčej zveri, v tejto chvíli doznieva, no práve to je paradox, ktorý si každý skúsený poľovník uvedomí až po pár rokoch chodenia na postriežku. Kým vrchol ruje v polovici júla priláka na pozorovačku každého, kto má flintu a čo i len trochu voľného času, august je mesiac, keď sa začne preosievať zrno od pliev. Srnec, ktorý prežil hlavnú vlnu naháňania, je unavený, opatrný a paradoxne aj hlúpejší, než by sme čakali od zveri, ktorá inak funguje s presnosťou švajčiarskych hodiniek.
Prečo august nie je len dohra
Veľa adeptov si myslí, že keď hlavná ruja skončí, srnec sa vráti k svojmu obvyklému, takmer neviditeľnému životnému štýlu a treba počkať do jesene. Realita je iná. Srny, ktoré neboli oplodnené počas prvej vlny, prichádzajú do sekundárnej ruje približne o štyri týždne neskôr, a to je presne obdobie, ktoré nastáva teraz. Srnec, ktorý v júli obehal celý revír a stratil pritom ostražitosť, v auguste ešte stále reaguje na vábenie, hoci už menej vervne. Je to posledná šanca, keď sa dá na posede alebo pri posliedke stretnúť s trofejovým kusom v pohybe, nie len s tieňom, ktorý zmizne v podraste skôr, než stihnete zdvihnúť ďalekohľad.
Praktická skúsenosť hovorí jasne: augustové večery pri okraji lesa, kde sa strieda kosená lúka s remízkou, patria k najproduktívnejším v celej sezóne na srnčiu zver. Srnec sa v tomto čase správa menej systematicky, viac sa spolieha na sluch a čuch než na skúsenosť z predchádzajúcich mesiacov, a to ho robí zraniteľnejším voči chybám, ktoré by inokedy nespravil.
Kto v auguste ešte nesedí na posede, ten už len číta cudzie zápisky v poľovnom denníku.
Etika dohasínajúcej ruje
Tu prichádza moment, kedy sa oddeľuje remeslo od honby za trofejou. Srnec unavený z ruje je ľahší cieľ, ale nie každý ľahký cieľ si zaslúži guľku. Skúsený poľovník sa v auguste pozerá viac na kondíciu než na parožie – vychudnutý, očividne vyčerpaný kus, ktorý sotva stíha utekať pred srnou, môže byť práve ten, ktorého odlov je hospodársky správny, aj keď trofej nebude na chválenie pred kamarátmi na výrade. Naopak, kus v plnej sile, ktorý si len oddýchol medzi dvoma vlnami ruje, si zaslúži rešpekt a šancu do budúcej sezóny.
Netreba zabúdať ani na to, že koniec augusta je zároveň časom, keď sa začína pripravovať jesenné prikrmovanie – teda dopĺňanie potravy zveri v čase, keď sa prirodzené zdroje tenčia. Kto to podcení, ten sa v septembri čuduje, prečo srnčia zver mizne z revíru smerom k susedovmu poľu, kde niekto bol predvídavejší.
Posledné večery pred zmenou
Do polovice augusta má poľovník ešte reálnu šancu vidieť srnca v pohybe, motivovaného zvyškami hormónov, nie len hladom. Po tomto termíne sa zver upokojí, vráti sa k opatrnému, takmer strojovému rytmu a posed sa opäť stane miestom trpezlivého čakania bez záruky výsledku. Práve preto skúsení poľovníci nazývajú august „posledným darčekom ruje“ – krátkym oknom, kedy sa dá s troškou šťastia a veľkou dávkou trpezlivosti stretnúť s kusom, ktorý by inokedy nikdy neprešiel cez otvorenú lúku za denného svetla.
Kto toto okno prepasie, nemusí si zúfať – jeseň prinesie iné príležitosti. Ale ten, kto pozná revír a vie, kedy sedieť potichu s vetrom vo výhode, presne teraz zbiera plody celoročnej trpezlivosti. Srnec v auguste totiž nepýta o druhú šancu.