Sused si kúpil nový notebook, lebo ten starý mu "už len sekal". Predal som mu za sto eur riešenie, ktoré potreboval, no nekúpil si ho — kúpil si SSD disk a hodinu môjho času. O týždeň mi volal, že jeho "vyhodený" počítač beží rýchlejšie ako ten nový, kým sa mu ešte len nainštalovali aktualizácie. Takýchto rozhovorov som mal za posledné roky desiatky. Ľudia sa boja starých počítačov ako starých áut — myslia si, že raz za pár rokov treba kúpiť nové, lebo to staré "dosluhuje". Väčšinou nedosluhuje. Len ho nikdy nikto neservisoval.
Čo naozaj funguje
Prvá a najúčinnejšia vec, ktorú môžete pre starý počítač urobiť, je vymeniť mechanický disk za SSD. Nejde o kozmetickú vylepšenie — je to rozdiel medzi počítačom, ktorý sa spúšťa minútu a pol, a počítačom, ktorý naskočí za desať sekúnd. Windows aj macOS boli navrhnuté v ére, keď sa počítalo s rýchlym diskom, a keď ho nemajú, celý systém čaká. Doslova čaká, nečinne, na to, kým sa dáta prehrabú z rotujúcej platničky.
Druhá vec je RAM. Ak má počítač štyri gigabajty a vy máte otvorených dvadsať kariet v prehliadači, systém neustále presúva dáta medzi pamäťou a diskom — a to aj vtedy, keď ten disk je SSD. Rozšírenie na osem alebo šestnásť gigabajtov stojí menej ako večera v reštaurácii a citeľne to zmení, ako sa počítač správa pri bežnej práci.
Tretia vec je nudná, ale funguje: čistenie od prachu. Notebook, ktorý sa prehrieva, sám seba spomaľuje — procesor znižuje výkon, aby neprešiel teplotu, pri ktorej by sa poškodil. Vyčistený chladič a nová teplovodivá pasta dokážu vrátiť výkon, ktorý stroj mal v deň, keď opustil obchod. Toto nie je mýtus ani placebo, dá sa to zmerať teplomerom aj stopkami.
Ľudia menia počítače v momente, keď stačí vymeniť jednu súčiastku za dvadsať eur. Väčšina "pomalých" počítačov, ktoré vidím, je len zanedbaná, nie opotrebovaná.
Čo je len mrhanie časom a peniazmi
Existuje celá kategória zázračných riešení, ktoré predávajú nádej tam, kde nie je čo predať. Programy sľubujúce "vyčistenie registrov" alebo "zrýchlenie systému jedným kliknutím" v drvivej väčšine prípadov nerobia nič merateľné. Register systému Windows nie je skladisko odpadkov, ktoré treba vymetať — je to databáza nastavení, a jeho "čistenie" softvérom tretej strany rieši problém, ktorý reálne neexistuje.
Podobne zbytočná je posadnutosť preinštalovaním systému každý polrok "pre istotu". Ak počítač beží stabilne, preinštalovanie nič nezrýchli, len vás pripraví o víkend. A ak nebeží stabilne, treba nájsť príčinu — nie ju zakryť čistým štartom, ktorý sa o pár mesiacov zopakuje s tými istými problémami.
Rovnako scestné je kupovať novú termopastu na procesor, ktorý bol vyčistený minulý rok. Vymeniť pastu má zmysel raz za tri až päť rokov, nie zakaždým, keď sa počítač zohreje pri hraní. A pokiaľ ide o "optimalizačné" USB kľúčenky a krabičky sľubujúce zázračné zrýchlenie internetu — to je technologický ekvivalent magnetického náramku proti bolesti chrbta.
Kde je hranica
Nie každý starý počítač sa oplatí zachraňovať. Ak má procesor viac ako desať rokov a základná doska nepodporuje moderné štandardy pripojenia, investícia do SSD a RAM narazí na strop, ktorý fyzicky nemožno prekročiť. V takom prípade je lepšie priznať si, že stroj dožil, než doň sypať peniaze po kvapkách.
Ale medzi "dosluhuje" a "potrebuje jednu súčiastku" je priepasť, do ktorej padá väčšina vyhodených notebookov. Kým ich niekto nevytiahne, vyčistí a nevymení jednu vec za dvadsať eur — a nezistí, že mal celý čas nový počítač, len o tom nevedel.