Starý otec Vendelín štepil s cigaretou v kútiku úst a nožom, ktorý bol taký ohratý rukou, že sa leskol ako zrkadlo. Nikdy nemal rukavice, nikdy nepoužil štepársky vosk kúpený v obchode, miešal si vlastný z včelieho vosku a kolofónie na sporáku, k zúrivosti mojej starej mamy. A napriek tomu — alebo možno práve preto — mu chytilo skoro všetko, čo naštepil. Dnes mám v záhrade tri jablone, ktoré sú staršie ako ja, a všetky nesú jeho rukopis. Štepenie je jedno z mála remesiel, ktoré sa nedá odflákať cez tutoriál na telefóne. Buď to vieš rukami, alebo to nevieš vôbec.
Prečo sa to vôbec oplatí učiť
Kúpiť si stromček v škôlke je jednoduché a v poriadku, nikto nikoho nesúdi. Ale štepenie rieši veci, ktoré peniazmi nekúpiš. Máš doma starú odrodu, ktorú už žiadna škôlka nepredáva, lebo sa neoplatí pestovať vo veľkom? Naštepíš si ju sám na podpník, ktorý ti vyhovuje. Chceš na jednom strome päť odrôd jabĺk, aby si mal úrodu od júla do novembra bez toho, aby si zaberal celý sad? Presne na to je štepenie stvorené. A je v tom aj kus vzdoru voči dobe, ktorá všetko rieši objednávkou s doručením na druhý deň.
Najbežnejšia metóda u nás, kopulácia na hladko alebo s jazýčkom, sa robí koncom zimy, kým vrúble ešte spia a miazga v podpníku sa len prebúja. Na Slovensku to znamená február až polovicu marca v nížinách, o dva až tri týždne neskôr v podhorí. Ak štepíte vo výške nad 500 metrov, netlačte na pílu — pôda tam rozmŕza pomalšie a vrúbeľ, ktorý sa preberie skôr než podpník, len tíško uhynie v koreni nádeje.
Vrúbeľ si nikdy nerežte tesne pred štepením. Nechajte ho spať v pivnici zapichnutý do vlhkého piesku, kým sa podpník neprebudí zo zimy. Ponáhľaš sa? Neštepíš, len hráš ruskú ruletu s parafínom.
Podpník rozhoduje o všetkom, vrúbeľ len o chuti
Toto je vec, ktorú začiatočníci podceňujú najviac. Vrúbeľ určí, aké ovocie budete jesť, ale podpník rozhoduje, či sa ten strom vôbec dožije dôchodku, ako veľký bude a či prežije suché leto bez zálievky. Na slabých pôdach a v suchších oblastiach južného Slovenska sa mi osvedčil semenný podpník plánky, koreň ide hlboko, sucho znáša lepšie než akýkoľvek kliešťovito plytký M9. Naopak na malej záhrade pri paneláku, kde chcete strom, ktorý sa zmestí na balkón obzerať cez plot, siahnite po slabo rastúcom podpníku typu M9 alebo MM106, ale počítajte s tým, že bude potrebovať oporný kôl na celý život. Nie je hanba priznať, že mi tri roky po sebe uhynul vrúbeľ hrušky William, lebo som ho naštepil na podpník, ktorý neznášal ťažkú ílovitú pôdu za domom. Chyba nebola vo vrúbli. Bola v tom, že som si nepozrel, kde ten podpník vlastne stojí.
Po naštepení nasleduje čakanie, ktoré je psychicky horšie než samotný rez. Prvé dva týždne sa nič nedeje, aspoň navonok. Vnútri prebieha pomalé zrastanie kambia, tenučkej vrstvy pod kôrou, ktorá musí byť u vrúbľa a podpníka presne zarovnaná, inak vám nepomôže ani ten najlepší vosk na svete. Miesto štepu obviažte rafiou alebo štepárskou fóliou, nie izolepou, tá drží príliš pevne a zaškrtí rastúce pletivo.
Letné štepenie a jarné omladzovanie
Okrem zimného rezu existuje aj okuliarovanie, teda štepenie pukom, ktoré sa robí v lete, koncom júla až v auguste, keď sa kôra podpníka ešte dobre odlupuje. Je to elegantnejšia technika, hodí sa na ruže aj na kôstkoviny, marhule a broskyne štepené na klasickom podpníku. A ak máte starú jabloň po babke, ktorá už rodí len na okrajoch koruny, netreba ju vyrezať. Rez na kruh starých vetiev v kombinácii s prištepením nových odrôd do koruny dokáže strom omladiť tak, že o pár rokov nespoznáte, že je to ten istý pahýľ, ktorý ste chceli minulý rok vypíliť.
Vendelín zomrel skôr, než mi stihol vysvetliť poriadne, prečo miešal vosk práve v tom pomere, aký miešal. Skúšal som to roky odhadom, kým som neprišiel na to, že to nebola veda, len zvyk z chudobnejších čias, keď sa kupovaný vosk jednoducho nedal zohnať. Dnes si kúpim štepársky tmel v obchode za pár eur, funguje rovnako dobre. Ale keď v marci beriem do ruky nôž a idem k mladej jabloni, mám pocit, že robím niečo, čo prežije aj mňa. To žiadny mobil nedokáže.