Každý rok stretnem niekoho, kto má skleník od apríla do septembra plný paradajok a od októbra do marca prázdny ako výkladná skriňa po revolúcii. Vypláchne fóliu, zavrie dvere a čaká na jar. Pritom práve teraz, keď vonku už podchladzuje trávu prvý ranný mráz, začína skleníku druhá, tichšia sezóna. Studený skleník bez kúrenia dokáže v priebehu zimy uživiť poriadny kus zeleninovej záhrady, ak doňho v októbri niečo poriadne vysejete alebo vysadíte. Ja som sa to naučil na vlastnej koži, presnejšie na vlastných zamrznutých čeľustiach, keď som prvý rok nechal fóliovník prázdny a druhý rok som ho zaplnil vecami, ktoré tam vôbec nepatrili.
Čo skleník bez kúrenia dokáže a čo nie
Studený skleník nezvyšuje teplotu o desiatky stupňov, ako si mnohí myslia. V praxi ide o rozdiel piatich až ôsmich stupňov oproti vonkajšej teplote, plus ochrana pred vetrom, dažďom a snehom, ktoré rastlinu fyzicky poškodzujú viac než samotný chlad. Na horných výškach okolo osemsto metrov je to rozdiel medzi mrznutým polom a mierne prezimujúcim porastom. V nížinách, povedzme v okolí Šale či Komárna, dokáže studený skleník bez problémov doniesť čerstvú zeleninu na stôl aj v januári.
Október je posledný rozumný termín na výsev aj na presádzanie. Neskôr už rastliny nestihnú vytvoriť dostatočný koreňový systém pred tým, ako sa svetlo skráti natoľko, že rast prakticky zastane. Zasejete v novembri, dostanete v marci mizerné, vyblednuté trsy, ktoré vyzerajú, akoby prežili vojnu, nie zimu.
Zelenina, ktorá zimu prežije s úsmevom
Poľnička, roketa a špenát sú istota. Poľničku sejem priamo do záhonu v skleníku okolo desiateho októbra, riedko, lebo hustý výsev v studenom prostredí rád zahníva. Roketa je vďačnejšia, klíči aj pri nízkych teplotách a zbierať z nej dá sa prakticky celú zimu, len pomalšie ako v lete. Špenát odrody Matador mi funguje spoľahlivo roky, aj keď priznávam, že jeden rok som ho vysial príliš neskoro, koncom novembra, a namiesto listov som na jar našiel len smutné žlté steblá.
Reďkovka je rýchlejšia stávka, no v skleníku bez vykurovania rátajte s dlhším dozrievaním ako na jar, pokojne šesť až osem týždňov namiesto štyroch. Odrody typu Ledová alebo Zlatá guľatá zvládnu aj mierne mrazíky, ak sú prikryté netkanou textíliou priamo v skleníku, čo je trik, ktorý som odkukal od jednej pani na trhu v Levoči a odvtedy ho používam každý rok.
Cibuľa sadzačka, konkrétne odrody Stuttgarter Riesen alebo Sturon, sadená v októbri, prezimuje v skleníku podstatne lepšie než vonku a v apríli má náskok mesiaca oproti jarnej výsadbe. Cesnak funguje na podobnom princípe, ale ten som osobne radšej sadím do studeného záhona vonku, v skleníku mi zbytočne zaberá miesto, ktoré potrebujem na listovú zeleninu.
Skleník v zime nie je o teple, je o tom, že rastlinu chránite pred vecami, ktoré ju zabíjajú rýchlejšie ako mráz — pred vlhkom, vetrom a striedaním teplôt cez noc.
Čomu sa v októbri v skleníku vyhnúť
Paradajky, uhorky a papriky do studeného skleníka na jeseň nepatria, aj keď to niekto skúša každý rok s vierou, že teplo z pôdy urobí zázrak. Nezvládnu ani prvý poriadny nočný mráz. Rovnako opatrne pristupujte k bazalke, tá zhnedne pri teplotách pod desať stupňov, nie až pri mrazíku.
Priesady šalátu vysadené neskoro, po polovici októbra, mávajú tendenciu hniť pri koreňovom kŕčku, pretože pôda v skleníku je stále vlhká z leta a vzduch sa už poriadne neprevetráva. Riešenie je jednoduché, prevetrávať skleník aj v chladných dňoch aspoň hodinu okolo obeda, kým vonku nezačnú pravidelné mrazy pod mínus päť.
A ešte jedna vec, na ktorú sa zabúda: zelené hnojenie. Ak časť skleníka nevyužijete na zimnú zeleninu, zasejte tam facéliu alebo horčicu, hoci aj neskoro v októbri vzíde a do príchodu tuhých mrazov stihne pokryť pôdu a chrániť ju pred vyplavovaním živín. Je to lacnejšie ako kompost a rýchlejšie ako čakanie na jar s prázdnym záhonom.