Keď poviete niekomu pri vode „šťuka“, každý si predstaví to isté – zelenkastú torpédu s papuľou plnou ihiel, ktorá číha niekde pri nábreží. Málokto však vie, že táto naša dôverne známa dravkyňa má na druhej strane sveta príbuznú, ktorá vyzerá takmer identicky, žije v úplne iných vodách a nikdy sa s ňou pri love nestretnete – pokiaľ teda neplánujete výlet na Sibír. Šťuka amurská, latinsky Esox reichertii, je taký exotický dvojník toho, čo poznáme z Váhu či Oravskej priehrady.
Výskyt a prostredie
Ako už názov napovedá, domovom tohto druhu je povodie rieky Amur a priľahlé oblasti na hranici Ruska a Číny, vrátane niektorých prítokov a jazier v tejto oblasti. Obýva pomaly tečúce úseky riek, ramená a jazerá s bohatou vodnou vegetáciou – prostredie, ktoré sa svojím charakterom veľmi podobá na to, čo majú rady naše šťuky severné. Nie je náhoda, že oba druhy si vybrali podobný typ biotopu, aj keď ich delia tisíce kilometrov a úplne odlišné klimatické podmienky s dlhými, tuhými zimami.
Pre bežného slovenského rybára ide o druh, s ktorým sa pri žiadnom domácom revíri nestretne. Nie je súčasťou našej ichtyofauny, nevysádza sa a ani sa u nás bežne nechová. Ak sa o nej píše, tak skôr v rovine porovnávacej biológie – ako príklad toho, ako sa príbuzné druhy vyvíjali oddelene na opačných koncoch kontinentu, no dospeli k prekvapivo podobnému riešeniu.
Biológia a správanie
Esox reichertii patrí do rodu Esox, teda medzi skutočné šťuky, a telesnou stavbou pripomína našu šťuku severnú – predĺžené telo, sploštená papuľa plná ostrých zúbkov, chrbtová plutva posunutá výrazne dozadu bližšie k chvostu. Ide o typického sedavého dravca a číhača, ktorý väčšinu času trávi nehybne medzi porastom, odkiaľ vyráža na korisť prudkým, krátkym útokom. Táto stratégia lovu je naprieč rodom Esox prakticky univerzálna – zmenilo sa geografické umiestnenie, princíp lovu ostal rovnaký.
Ako typický dravec sa živí najmä menšími rybami, pričom mladé jedince prijímajú aj drobné bezstavovce. Podobne ako naša šťuka je teritoriálna a jednotlivé ryby si držia svoj úsek vody, kde majú prehľad o pohybe potenciálnej koristi. Reprodukcia prebieha na jar, keď sa ryby zhromažďujú v plytších, zarastených úsekoch – opäť scenár, ktorý slovenskému kaprárovi či dravkárovi znie povedome.
Lov
Keďže ide o druh, ktorý sa na Slovensku nevyskytuje a nie je súčasťou žiadneho revíru spravovaného SRZ, cielený lov Esox reichertii u nás neprichádza do úvahy. Ak by sa niekto vybral loviť tento druh priamo v jeho domovine, musel by sa riadiť miestnou legislatívou daného regiónu, ktorá sa od tej našej výrazne líši a nemá zmysel sa ňou tu zaoberať.
Pre nás má tento druh význam skôr ako inšpirácia a pripomienka – rovnaké techniky, ktoré fungujú na našu šťuku severnú, teda pomalé vedenie gumovej nástrahy pri dne, prerušované jigovanie alebo pokojné plávajúce wobler tesne nad vegetáciou, by pravdepodobne zabrali aj na jej amurskú príbuznú. Číhavý dravec s podobnou anatómiou papule totiž reaguje na podobné podnety, nech žije kdekoľvek.
Príroda niekedy vyrieši rovnaký problém dvakrát, na opačných koncoch sveta, takmer identickým spôsobom.
Ak by sa predsa len niekto s týmto druhom stretol, napríklad v akváriu, na výstave alebo počas cesty na Ďaleký východ, oplatí sa s ním zaobchádzať rovnako šetrne ako s akoukoľvek inou šťukou – šetrné vyháknutie, vlhké ruky, minimum stresu pre rybu. Etika pri zaobchádzaní s dravcom neplatí len pri domácom revíri, platí všade, kde ryba pláva.
Zaujímavosť na záver
Rod Esox má len niekoľko druhov rozšírených po celej severnej pologuli, od Severnej Ameriky cez Európu až po Ďaleký východ Ázie. Esox reichertii je práve tým dôkazom, že šťuka ako lovecký archetyp – nehybný predátor skrytý v riasach – sa evolučne vyplatila natoľko, že sa nezávisle zopakovala na dvoch kontinentoch tisíce kilometrov od seba. Nabudúce, keď budete čakať na záber pri našej domácej šťuke, môžete si spomenúť, že rovnaký scenár sa práve teraz odohráva niekde pri brehu Amuru.