Predstavte si rybu, ktorá má hlavu ako buldozér, telo pruhované v čiernobielom vzore a chvost, akoby ju niekto namočil do červenej farby po pás. Sumec červenochvostý nevyzerá ako ryba z našich vôd a ani ňou nie je — je to hviezda amazonských riek, ktorá sa k nám dostáva prevažne cez akvaristiku, nie cez udicu. A práve to je na ňom to zaujímavé aj problematické zároveň.
Výskyt a prostredie
Phractocephalus hemioliopterus pochádza z povodia Amazonky a Orinoka, teda z Južnej Ameriky — Brazília, Peru, Kolumbia, Venezuela, Ekvádor. Žije vo veľkých riekach, ich prítokoch a záplavových jazerách, kde vyhľadáva hlbšie, pomalšie tečúce úseky s dostatkom úkrytov. Je to ryba teplých vôd tropického pásma, u nás sa v prírode nevyskytuje a ani sa vyskytovať nemôže — naše rieky sú preň priestudené na celoročné prežitie. Ak sa s ním slovenský rybár stretne, tak takmer výhradne v teplovodných zubarniach v zahraničí, prípadne v niektorých komerčných chovných revíroch v teplejších krajinách, kde sa chová práve pre športový rybolov.
V akváriách a jazierkach sa objavuje často, lenže málokto si uvedomí, aké rozmery dokáže táto ryba dosiahnuť. Mladý jedinec vo výklade akvaristickej predajne je roztomilý. Po pár rokoch je to sumec dlhý cez meter, ktorý potrebuje bazén, nie sklenenú nádrž v obývačke.
Biológia a správanie
Je to typický dravec s masívnou, sploštenou hlavou a širokými ústami, prispôsobenými na hltanie koristi v celku — rýb, kôrovcov, obojživelníkov, príležitostne aj menších vodných živočíchov. Sfarbenie je nezameniteľné: telo je tmavé, takmer čierne až sivé na chrbte, s bielym pásom po bokoch a výrazným oranžovo-červeným chvostom, podľa ktorého dostal aj meno. Mláďatá bývajú kontrastnejšie, s vekom farby trochu vyblednú, no charakter zafarbenia zostáva.
Dožíva sa desiatok rokov a rastie pomerne rýchlo, najmä v prvých rokoch života — čo je presne ten dôvod, prečo končí v akváriách problematicky. Je to samotárska, teritoriálna ryba, aktívna hlavne v súmraku a v noci, cez deň sa radšej drží pri dne v úkryte. V domácom prostredí je citlivý na kvalitu vody a priestor, verejnosti známy skôr z videí, kde vyrastený exemplár doslova nemá kam plávať.
Lov
Na Slovensku sa s týmto druhom bežne nestretnete pri žiadnom revíri SRZ — nepatrí medzi ryby našich vôd a jeho vysadzovanie do voľnej prírody by bolo nezodpovedné aj nezákonné, keďže ide o nepôvodný teplomilný druh bez šance na prežitie zimy, respektíve s rizikom pre pôvodné spoločenstvá tam, kde by prežiť dokázal. Kto chce sumca červenochvostého uloviť naostro, musí za ním do Ázie alebo do Južnej Ameriky, kde sa chová v uzavretých teplovodných revíroch práve pre túto klientelu.
Lov prebieha spravidla na živú alebo mŕtvu rybku, prípadne na kúsky mäsa, položenú pri dne, keďže ide o dravca reagujúceho hlavne na pach a pohyb pri dne. Silový výbava je nutnosťou — ryba tejto veľkosti a sily dokáže preveriť aj tvrdší prút a navijak s poriadnou brzdou. Ak sa niekedy dostanete k jeho lovu v zahraničnom revíri, platí to isté ako pri každej väčšej rybe: podložka, šetrné vyháknutie, rýchla fotka a návrat do vody. Sumec červenochvostý sa v komerčných vodách často loví práve v režime chyť a pusť, keďže ide o atrakciu revíru, nie o rybu na jedálny lístok.
Ryba, ktorá v akváriu vyzerá ako maskot, no v prírode je to poriadny dravec s chuťou rásť bez ohľadu na to, či jej niekto pripravil dosť miesta.
Zaujímavosť na záver
Sumec červenochvostý je jedným z najčastejšie spomínaných príkladov toho, prečo si treba pred kúpou exotickej ryby do akvária overiť, akú veľkosť napokon dosiahne. Množstvo jedincov končí v záchranných staniciach alebo darovaných do verejných akvárií práve preto, že chovateľ nečakal, že mu z pekného pruhovaného mláďaťa vyrastie meter a pol dlhý dravec s chuťou žiť ešte dobrých dvadsať rokov.