Deň na vode je jedna vec. Noc pri sumcovej diere je úplne iný šport. Cez deň sedíš, pozeráš na špičky prútov a riešiš, či ti niečo neodtiahlo nástrahu drobný kaprík. Po zotmení sa všetko zmení – zvuky, vzdialenosti, aj to, čo si o sebe myslíš, keď ti prút zaskrípe brzdou tak, že sa ti zovrie žalúdok. Sumec je ryba, ktorá si počká na svoju chvíľu, a tá chvíľa takmer nikdy nie je poludnie.
Prečo práve tma
Sumec (Silurus glanis) má oči prispôsobené na slabé svetlo a hlavne dokonalý hmatový a čuchový aparát – tie fúzy pri papuli nie sú ozdoba, ale navigačný systém. Cez deň sa väčšinou stiahne do hlbších jám, pod potopené konáre, do podmytých brehov, kde je tma a pokoj. Až s prichádzajúcim súmrakom sa dá do pohybu a začína prehľadávať plytšiu vodu, kde sa cez deň skrývala pleskáčová a kaprová obsádka. Preto sa väčšina skúsených sumcárov na Dunaji, Váhu či veľkých nádržiach presúva k vode až podvečer – ráno je fajn na kávu, nie na záber.
Teplota vody hrá tiež rolu. Sumec je typický teplomilný dravec, najaktívnejší je v teplých mesiacoch, keď voda drží vyššie teploty aj cez noc. V chladnejšom období aktivita výrazne klesá a ryba sa correspondingne správa opatrnejšie – vtedy sa oplatí skôr trpezlivosť než dlhé nočné hodiny na nohách.
Výbava, ktorá neurazí ani rybu, ani chrbticu
Lov sumca nie je o jemných splávkových zostavách. Ide sa na silu – pevné pruty, veľké navijaky s poriadnou kapacitou šnúry, nosnosť zvádzky a háčika taká, aby vydržala aj ranu od ryby, ktorá vie pri odpore vytiahnuť kilá vody na svoju stranu. Klasika sú živé alebo mŕtve rybky, dažďovky vo zväzkoch, alebo umelé nástrahy pri metóde zvanej clonk – búchanie špeciálnym náradím o hladinu, ktoré napodobňuje zvuk žaby alebo inej koristi. Táto technika sa u nás udomácnila najmä na väčších tokoch a vyžaduje čln, disciplínu a slušný kus trpezlivosti, kým sa naučíš čítať, kedy búchať a kedy mlčať.
Nočný lov má svoje riziká, ktoré nemajú nič spoločné s rybou. Šmykľavý breh, koreň, ktorý nevidíš, čln v prúde po tme – tu sa oplatí investovať do čelovky s dobrou výdržou, plávacej vesty na člne a niekoho, kto vie, kde si zaparkoval auto, keby si sa vrátil neskoro a unavený. Sumec vie počkať do rána, tvoje zdravie nie.
Kto raz počul sumca „búchať“ pod hladinou pri love na clonk, už nikdy nepovie, že rybárčenie je nudný šport.
Zaobchádzanie a čo hovorí poriadok
Veľký sumec je ryba, ktorá si zaslúži rešpekt aj po zdolaní. Podložka je pri rybe tejto veľkosti absolútna nutnosť – nielen kvôli sliznatej pokožke, ale aj kvôli váhe, ktorá dokáže poškodiť vnútorné orgány, ak s rybou zaobchádzaš neopatrne na tvrdom povrchu. Háčik uvoľňuj rýchlo, fotku rob v pokoji nad vodou, nie na suchu desať metrov od brehu, a pri návrate rybu drž chvíľu vo vode, kým sama necíti silu odplávať.
Lovné miery, doby ochrany a denné limity pre sumca sa líšia revír od revíru a menia sa vyhláškou – tu naozaj nemá zmysel spoliehať sa na to, čo si pamätáš spred dvoch sezón. Pred každým výjazdom stojí za to nahliadnuť do aktuálnej vyhlášky Ministerstva a do miestneho rybárskeho poriadku SRZ, ktorý platí pre konkrétny revír. Na mnohých kaprových vodách sa dnes navyše presadzuje princíp chyť a pusť práve pri veľkých sumcoch – dáva zmysel, veď ryba tejto veľkosti rástla desaťročia a jej miesto je späť vo vode, nie v mrazničke.
Sumec dokáže prekvapiť aj skúseného rybára – nielen svojou silou, ale aj tým, ako sa vie stratiť. Niektoré kusy zo starých dunajských ramien žijú roky bez toho, aby ich niekto videl, kým jedna teplá augustová noc neurobí svoje a fúzatý obor si konečne všimne nástrahu, ktorú si mu hodil pod nos. Vtedy zistíš, prečo sa oplatí nespať.