Stojíte na plavidle nad Dunajom, sonar ukazuje dno, a zrazu sa spod kýlu odlepí tieň, ktorý má rozmery menšieho auta. Nepohne sa ponáhľane, skôr lenivo zmizne do kalnej vody, akoby vedel, že sa vám práve zastavilo srdce. To je sumec veľký, jediná pôvodná sladkovodná ryba u nás, ktorá dokáže vyrásť do rozmerov, pri ktorých sa bežný smrtiaci háčik na kapra zdá ako detská hračka.
Výskyt a prostredie
Sumec je rybou veľkých riek a nádrží s dostatkom hlbokých jám, potopeného dreva a pokojných úsekov, kde sa dá cez deň skryť. Dunaj, jeho ramená, Váh, Hron, Ipeľ aj viaceré priehrady ako Zemplínska šírava, Liptovská Mara či Ružiná patria medzi vody, kde má stabilnú populáciu. Nie je to ryba, ktorá by potrebovala krištáľovo čistú vodu — naopak, kalné, teplejšie a živinami bohaté vody mu vyhovujú viac než chladné pstruhové potoky, kam sa prakticky nedostane. Preferuje hlboké jamy pri nábreží, podmyté brehy, oporné múry a hate, teda miesta, kde sa počas dňa dá schovať pred svetlom a čakať na súmrak.
Biológia a správanie
Telo bez šupín, dlhý telesný tvar, obrovská hlava s charakteristickými fúzmi — dvoma dlhými na hornej čeľusti a štyrmi kratšími na spodnej — z neho robia rybu, ktorú si nikto nepomýli. Fúzy nie sú len ozdoba, sú to hmatové a chuťové orgány, ktorými sumec v tme či kalnej vode doslova "ochutnáva" okolie skôr, než niečo zje. Je to typický nočný lovec, aktivita graduje po zotmení a v skorých ranných hodinách, hoci v období letných teplôt a pri nižšom tlaku vzduchu sa dá nachytať aj cez deň, najmä pri búrkovom počasí. Jeho jedálniček je široký — ryby, raky, žaby, vodné vtáky, v extrémnych prípadoch aj menšie cicavce, ktoré sa dostanú do vody. Rastie rýchlo a dožíva sa vysokého veku, čím sa vysvetľuje, prečo sa v našich vodách dajú stretnúť jedince, ktoré presahujú dva metre. Neresí sa na jar a v tomto období treba byť pri love mimoriadne ohľaduplný, keďže samec strážiaci hniezdo je v tejto fáze zraniteľný a stresovaný.
Sumec nikdy neuteká preč, on len prestane byť tam, kde ste ho práve videli.
Lov
Existuje niekoľko štýlov, ktoré fungujú v našich podmienkach. Klasika je lov na položenú s väčšou nádobkou alebo rybou ako návnadou, ukotvenou pri dne v blízkosti jamy alebo prekážky. Obľubu si získal aj lov na wobblery a gumové návnady s aktívnym pohybom lode po hlbších úsekoch, kde sumec číha pri dne — technika, ktorá si vyžaduje pevný prút, kvalitnú navijaciu brzdu a hrubšiu šnúru, pretože sumec po záseku vie dať poriadne zabrať a rád sa snaží dostať späť pod koreň alebo do potopeného konára. Dôležitá je aj podložka a šetrné zaobchádzanie s úlovkom, najmä pri väčších kusoch, ktoré sa nedajú bezpečne zdvihnúť z vody bez väčšieho podberáka alebo matky. Fotenie nech je rýchle, ryba čo najkratšie mimo vody, návrat späť s ohľadom na to, aby si stihla znova nadýchnuť pred plným pustením. Lovné miery, doby ochrany a povolené spôsoby lovu sa líšia revír od revíru a menia sa aj vyhláškou, preto si pred výjazdom vždy over aktuálne znenie rybárskeho poriadku SRZ a platnej vyhlášky — tu naozaj neplatí "vlani to bolo takto".
Zaujímavosť na záver
Sumec dokáže loviť aj zvukom — jeho plávacie svaly a špecifická stavba tela mu umožňujú vydávať dunivé zvuky pod vodou, ktorými si podľa niektorých pozorovaní pomáha pri love koordinovaním koristi do plytšej vody. Nabudúce, keď budete stáť pri veľkej rieke za tichej letnej noci a začujete spod hladiny tlmené žblnknutie, možno práve sledujete najstaršieho a najtrpezlivejšieho lovca našich vôd pri práci.