Stojím na kraji repky, je pol jedenástej večer a bez mesiaca by som nevidel ani na desať krokov. Zapnem termovíziu a zrazu tam, kde predtým bola len čierna stena vegetácie, žiaria tri biele škvrny. Diviačica s dvoma lanštiakmi, sto tridsať metrov, pokojne rypú. Pred pätnástimi rokmi by som o nich nevedel. Dnes viem presne, koľko ich je, kde stoja a kam sa hýbu. Otázka znie: má o tom vedieť aj ona?
Prístroj, ktorý zmenil posed
Termovízia funguje jednoducho a geniálne zároveň – nezachytáva svetlo, ale teplo. Zver v tme nevidí svoj vlastný tepelný obraz, ale my ho vidíme za ňu. Diviačia sviňa sa môže hodinu driapať v hustom mladom poraste, mysliac si, že je neviditeľná, a pritom svieti na displeji ako maják. Pre poľovníka, ktorý roky sedel na posede a lúštil siluety v šere, je to zmena podobná prechodu z písacieho stroja na počítač. Naraz vidíte veci, ktoré tam vždy boli, len ste ich nevideli.
Najväčší prínos nie je pri love samotnom, ale pri dohľadávke – teda pri hľadaní postrelenej zveri po výstrele. Farbiar má nos, termovízia má oči tam, kde nos zlyháva, napríklad pri silnom vetre alebo dažde, ktorý farbu (krv zveri) rýchlo zmyje. Videl som prípad, keď sa srnec po zlom zásahu ukryl v kôprovom poraste tristo metrov od miesta rany a pes ho míňal, lebo vietor fúkal nesprávnym smerom. Termovízia ho našla za dve minúty. To je argument, ktorý žiadny puritán neprebije.
Kde končí pomoc a začína podvod
Lenže rovnaký prístroj, ktorý zachráni postrelenú zver pred zbytočným trápením, dokáže z posliedky urobiť niečo, čo sa fér hre už nepodobá. Keď viem presne, kde diviačia tlupa leží ešte pred súmrakom, keď vidím cez hustý porast, ktorý bol donedávna bezpečnou skrýšou, stráca zver svoju poslednú výhodu – tmu. A tá výhoda nie je detail, je to podstata poľovania od nepamäti. Zver mala noc, my sme mali len skúsenosť a trpezlivosť. Termovízia túto rovnováhu posúva jednostranne v náš prospech.
Diskusia sa preto vedie nielen medzi poľovníkmi, ale aj v zákonodarstve. V mnohých krajinách je termovízia povolená len na dohľadávku a na reguláciu premnoženej diviačej zveri, nie na bežný lov. Slovensko sa v posledných rokoch posúva rovnakým smerom a ja to považujem za rozumný kompromis, aj keď viem, že si ním niekto pripíta rozdielnu skúsenosť.
Technológia nesmie nahradiť poľovníka, má mu len pomôcť urobiť to, čo aj tak musí urobiť – rýchlo, presne a s rešpektom.
Etika sa nedá naprogramovať
Mladší kolegovia mi občas hovoria, že som konzervatívny, keď termovíziu používam len pri dohľadávkach a pri nočnej regulácii diviačej zveri, nie ako bežnú výbavu na každú postriežku. Možno majú pravdu, možno som len starý pes, ktorý sa nerád učí nové huncútstva. Ale poľovníctvo nikdy nebolo len o tom, koľko zveri padne do výradu. Bolo o tom, či sa vieme pozrieť na vlastnú prácu a povedať si, že sme ju urobili čestne. Prístroj, ktorý vidí cez tmu, nám túto otázku nezodpovie. Tú si musí každý poľovník zodpovedať sám, s termovíziou v ruke alebo bez nej.
Diviačica s lanštiakmi v tú noc odišla nedotknutá. Nebola na reguláciu určená, nebola to dohľadávka, bola to len postriežka na srnca, ktorý sa napokon neukázal. Vypol som prístroj a sedel ešte hodinu potme, tak ako kedysi. A prekvapivo mi to nechýbalo o nič menej.