Prvá vec, ktorú si treba priznať: Thajsko sa nedá vidieť za dva týždne. Dá sa iba ochutnať, a to je v poriadku. Kto príde s predstavou, že stihne Bangkok, Chiang Mai, Ayutthayu, tri ostrovy a ešte aj kurz thajskej kuchyne, odíde domov vyčerpanejší, než keď na dovolenku odchádzal. Skúsenejší cestovatelia to vedia a preto si vyberajú. Väčšinou sever alebo juh, s Bangkokom ako povinnou zastávkou uprostred. A práve táto voľba rozhoduje o tom, či si z Thajska odnesiete spomienky na hory zahalené hmlou, alebo na vodu tak priezračnú, že sa v nej dá čítať noviny.
Bangkok ako nutné zlo, ktoré sa oplatí
Väčšina ľudí Bangkok neznáša hneď v prvý deň. Vlhkosť, ktorá sa lepí na kožu, doprava, ktorá sa nehýbe, a vôňa, ktorá je zmesou kadidla, výfukov a grilovaného mäsa. Dajte mestu aspoň dva dni a zmení sa vám názor. V skorých ranných hodinách, keď mnísi zbierajú almužny a trhy s jedlom ešte len ožívajú, je Bangkok úplne iné mesto než to, ktoré poznáme z fotiek plných neónov. Chrám Wat Arun pri západe slnka, prevoz loďou po rieke Chao Phraya namiesto taxíka v zápche, a večer trh Chatuchak, kde sa dá stratiť na hodiny a nájsť veci, o ktorých ste ani nevedeli, že ich potrebujete. Tri dni v Bangkoku stačia. Viac by bolo na úkor toho, čo príde potom.
Odtiaľto sa cesta delí. Sever ponúka hory, chrámy a pomalší rytmus. Juh je more, ostrovy a slnko, ktoré sa nedá oklamať žiadnym filtrom na fotoaparáte. Skúsení cestovatelia radia nekombinovať oboje na jednej ceste zbytočne komplikovane – lepšie je vybrať si jeden smer poriadne, než oba povrchne.
Sever: Chiang Mai a pocit, že čas plynie inak
Chiang Mai je presný opak Bangkoku. Menšie, zelenšie, s chrámami, ktoré nepôsobia ako turistické atrakcie, ale ako miesta, kde ľudia naozaj žijú svojou vierou. Starobylé mesto obohnané múrmi sa dá prejsť pešo za pol dňa, no oplatí sa spomaliť – posedieť v kaviarni, sledovať mníchov v šafránových rúchach, ako si kupujú obed na trhu. Odtiaľto je krátky výlet do dedín etnika Karen alebo na horský chrám Doi Suthep, odkiaľ je pri jasnom počasí výhľad na celé údolie.
Sever Thajska sa neochutnáva očami, ale nosom – vôňa citrónovej trávy, spáleného dreva a dažďa, ktorý sa blíži z hôr, sa nedá odfotografovať.
Kto má čas navyše, mal by pridať Pai – malé mestečko severne od Chiang Mai, kam vedie cesta s viac ako sedemsto zákrutami. Znie to ako muka, v skutočnosti je to jeden z najkrajších úsekov cesty v celej krajine. Pai je pomalé, hippie, plné horúcich prameňov a kaviarní, kde nikto nikam neponáhľa. Presne to, čo po troch dňoch Bangkoku človek potrebuje.
Juh: keď more prestane byť len kulisou
Kto si vyberie juh namiesto severu, mal by vedieť jedno: ostrovy nie sú rovnaké. Phuket je najväčší, najrozvinutejší a najrušnejší – ideálny pre tých, čo chcú pohodlie a nočný život. Koh Samui je o čosi pokojnejší, s luxusnejšími rezortmi. A Koh Phi Phi alebo menej známy Koh Lanta ponúkajú to, čo si väčšina ľudí predstavuje pod slovom raj – priezračnú vodu, biely piesok a večery bez väčšieho programu než sledovanie západu slnka s pivom v ruke.
Odporúčaná kombinácia pre juh: tri dni na väčšom ostrove s infraštruktúrou, potom presun lodou na menší, kde sa dá šnorchlovať priamo od pláže. Netreba plánovať každý deň – väčšina najlepších zážitkov príde náhodou, keď si miestny rybár všimne, že sa nudíte, a pozve vás na svoju loď.
Ako si vybrať, keď nemôžete mať oboje
Kto má rád hory, chrámy a pomalší rytmus, nech ide na sever. Kto potrebuje more a menej premýšľania, nech si vyberie juh. A kto má naozaj len dva týždne a chce oboje, nech si spraví krátky okruh: štyri dni sever, štyri dni juh, zvyšok Bangkok a presuny. Bude to rýchlejšie, možno až uponáhľané, no aspoň si odnesie chuť na druhú návštevu. A tá, ak je Thajsko čo i len z polovice také, ako o ňom rozprávajú tí, čo sa vracajú, príde skôr, než by si mysleli.