Na chodníku z Popradského plesa na Rysy stretnete dva typy turistov. Prvý mávnuc palicami akoby sekal trávu, druhý ich vôbec nemá a po troch hodinách zostupu si drží kolená a preklína gravitáciu. Trekingové palice nie sú ozdoba na fotku pred vrcholom. Sú to najlacnejšie a najúčinnejšie kĺbové poistenie, aké si turista môže zaobstarať, no len vtedy, keď vie, prečo ich má v rukách a ako si ich nastaviť.
Kedy sa palice naozaj oplatia
Najväčší rozdiel cítiť pri zostupe. Kolená pri chôdzi dolu kopcom preberajú násobne väčšiu záťaž ako pri výstupe, a práve tu palice preberajú časť tlaku na ramená a zápästia. Pri dlhých zostupoch z vysokohorských chát, akými sú trasy z Chaty pod Rysmi alebo z Téryho chaty, to vie byť rozdiel medzi príjemnou únavou a bolestivým dokrivkaním k autu.
Rovnako sa oplatia pri prechode terénom s premenlivým povrchom, kde hľadáte oporu na kamenistej sutine, brodíte sa potokom alebo prekonávate zľadovatený úsek na jar či na jeseň. Palice fungujú aj ako tretia a štvrtá noha pri rovnováhe s ťažším batohom, čo ocenia najmä ľudia s viacdňovým vybavením na chrbte. Naopak, na krátkych rovinatých prechádzkach po lesných cestách ich prínos klesá takmer na nulu, tam skôr prekážajú, než pomáhajú.
Existuje aj skupina turistov, ktorým palice pomáhajú preventívne, nie liečebne, ide o ľudí so staršími zraneniami kolena, členka alebo chrbtice. Tu však odporúčam poradiť sa najprv s fyzioterapeutom alebo ortopédom, pretože nesprávne držanie tela pri chôdzi s palicami vie preťaž preniesť na iný kĺb, napríklad na zápästie alebo rameno.
Ako nastaviť dĺžku, aby nebolela
Základné pravidlo znie takto: keď stojíte rovno, pustíte ruku dolu a uchopíte rukoväť, lakeť by mal zvierať približne pravý uhol. Palica príliš dlhá vás núti zdvíhať ramená a zaťažuje krčnú chrbticu, príliš krátka zase núti hrbiť sa dopredu.
Pri výstupe do kopca je praktické palice mierne skrátiť, o pár centimetrov oproti základnému nastaveniu, aby ste sa pri odraze nemuseli naťahovať. Pri zostupe je to presne naopak, palice si predĺžite, aby zachytili váhu tela skôr, než dopadne na koleno. Skúsení turisti si preto počas dňa nastavenie viackrát menia, hlavne pri prechode z hrebeňovej časti do strmého zostupu.
Palice nemajú niesť váhu chodidla, majú len dopĺňať rovnováhu. Ak sa na ne opierate celou silou, niečo je nastavené zle.
Technika, remienky a bežné chyby
Ruka by mala prechádzať remienkom zdola nahor a následne uchopiť rukoväť, nie obopínať remienok zvonku. Vďaka tomu sa váha prenáša cez zápästie a nemusíte kŕčovito zvierať rukoväť po celý deň. Táto technika chráni pred otlakmi aj únavou predlaktia, ktorá sa po niekoľkých hodinách vie prejaviť prekvapivo intenzívne.
Bežnou chybou je aj zlé používanie hrotov na tvrdom povrchu, na asfalte alebo skalnatom teréne sa oplatí nasadiť gumené nástavce, ktoré chránia hrot aj znižujú hluk, čo ocenia najmä ostatní turisti v tichej prírode. V blate a snehu naopak treba kovový hrot odkryť, inak palica šmýka a stráca zmysel.
Pri kúpe má zmysel siahnuť po teleskopických paličkách s rýchlouzáverom, ktoré umožňujú zmenu dĺžky priamo na trase bez náradia. Skladacie palice zložené na tri diely sú zase praktické, ak plánujete časť trasy bez nich, napríklad pri lezeckom úseku, kde by len zavadzali na batohu. Cenovo sa trengové palice pohybujú v širokom rozpätí, lacnejšie modely nájdete v bežných športových reťazcoch, kvalitnejšie s karbónovou konštrukciou u špecializovaných outdoorových značiek, aktuálnu ponuku a parametre si oplatí overiť priamo na weboch predajcov.
Pred prvým veľkým výletom je dobré palice vyskúšať na kratšej trase blízko domova. Nastavenie, ktoré vyzerá logicky v obchode, sa v teréne často ukáže ako nepohodlné, a je lepšie to zistiť pri prechádzke lesoparkom než uprostred zostupu z hrebeňa.