Slovenský rybár ju spravidla nestretne na Zemplínskej šírave ani pod Gabčíkovom, ale stačí dovolenka pri fjorde alebo výlet na škótske pobrežie a zrazu drží prút nad vodou, kde sa lovia úplne iné kalibre. Treska jednoškvrnná je jedna z tých rýb, ktoré poznáme skôr z tanierov než z vlastného zážitku na móle – a to je škoda, lebo je to poctivá, silná a prekvapivo inteligentná ryba.
Výskyt a prostredie
Treska jednoškvrnná žije v severnom Atlantiku, od Biskajského zálivu cez Britské ostrovy až po Barentsovo more a pobrežia Islandu a Grónska. Drží sa chladnejších vôd, typicky v hĺbkach od niekoľkých desiatok metrov po viac ako dvesto metrov, a preferuje piesočnaté či štrkovité dno, kde nachádza dostatok potravy. Na rozdiel od tresky obyčajnej, s ktorou sa bežne zamieňa, sa jednoškvrnná drží skôr pri dne a menej sa túla vo vodnom stĺpci.
Meno dostala podľa charakteristickej tmavej škvrny nad prsnou plutvou – rybári jej hovoria aj „odtlačok diablovho palca“, keďže legenda hovorí, že práve tade rybu podržal svätý Peter. Pekný obrázok, aj keď z biologického hľadiska ide jednoducho o pigmentovú škvrnu, podľa ktorej sa druh dá bezpečne odlíšiť od príbuzných tresiek už na prvý pohľad.
Biológia a správanie
Ide o rybu strednej veľkosti, so štíhlym telom, troma chrbtovými a dvoma análnymi plutvami, typickými pre celú čeľaď treskovitých. Farba chrbta býva sivastá až fialkastá, bruško strieborno-biele. Živí sa najmä bezstavovcami pri dne – mäkkýšmi, kôrovcami, červami – a menšími rybami, pričom svoju korisť vyhľadáva aj pomocou fúzika na brade, ktorý funguje ako hmatový a chuťový orgán.
Neresí sa na jar, v otvorenom mori, kde samice kladú obrovské množstvá plávajúcich ikier unášaných prúdmi. Mladé jedince sa spočiatku držia pri hladine a neskôr postupne klesajú k dnu, kde už trávia väčšinu dospelého života. Tvorí kŕdle, ktoré sa sťahujú za potravou a podľa teploty vody, čo z nej robí typický cieľ najmä pre lodný a hlbinný lov.
Fúzik na brade nie je ozdoba – je to jej GPS aj jazyk v jednom.
Lov
Treska jednoškvrnná sa loví prevažne z lode, jigovaním pri dne alebo na návnadové zostavy s viacerými háčikmi, kde sa kombinujú prírodné nástrahy ako kúsky sleďa či červy s umelými jigovými hlavičkami. Priamo z brehu sa dá uloviť len výnimočne, väčšinou v prístavoch alebo na moloch v oblastiach, kde sa ryba drží bližšie k pobrežiu. Boj s ňou je poctivý, aj keď nie taký divoký ako pri väčších dravcoch – oceníte ho hlavne na jemnejšom vybavení, kde cítite každý úder hlavou.
Kto sa chystá loviť tresku jednoškvrnnú v zahraničných vodách, mal by si vopred overiť miestnu legislatívu danej krajiny alebo regiónu – lovné miery, obdobia ochrany a denné limity sa líšia štát od štátu a menia sa aj v rámci Európskej únie podľa aktuálnych kvót. Slovenský rybársky poriadok sa na morské vody nevzťahuje, takže platia výhradne pravidlá miesta, kde loví. Rovnako sa oplatí mať pri sebe podložku a kliešte na šetrné vybratie háčika, ak sa rozhodnete rybu pustiť späť.
Zaujímavosť na záver
Treska jednoškvrnná je hlavnou surovinou tradičného škótskeho údeného „finnan haddie“ a jednou z rýb, ktoré sa najčastejšie skrývajú pod nálepkou „biela ryba“ v britských fish and chips. Pre slovenského rybára je tak skôr exotickým cieľom z dovolenkového výletu než rybou z domácej vody – ale ak sa k nej niekedy dostane, tá čierna škvrna na boku mu už navždy pripomenie, že aj obyčajná treska môže mať svoj vlastný odtlačok.