Predstav si rybu, ktorá váži ako menšie auto, pláva rýchlosťou motorového člna a dokáže si sama regulovať telesnú teplotu, hoci žije v studenom oceáne. Tuniak modroplutvý nie je ryba, ktorú bežne vytiahneš na Zemplínskej šírave alebo pod hrádzou Dunaja. Je to zviera, ktoré patrí do inej ligy — a práve preto o ňom stojí za to vedieť viac, najmä ak sa chystáš na morskú dovolenku s prútom v kufri.
Výskyt a prostredie
Tuniak modroplutvý obýva otvorené vody Atlantiku a Stredozemného mora, občas zablúdi aj do Severného mora. Je to migrujúca ryba par excellence — putuje na tisíce kilometrov medzi neresiskami v teplých vodách Stredozemia či Mexického zálivu a bohatými loviskami potravy v studenejších severných vodách. Slovenský rybár sa s ním stretne skôr na dovolenke pri chorvátskom pobreží alebo počas vyloženej morskej expedície za veľkou rybou, nie doma pri revíri.
Žije prevažne v hlbších, otvorených vodách, ale k pobrežiu sa priblíži najmä v období hľadania potravy, keď naháňa kŕdle sardiniek či makrel. Práve tieto momenty, keď sa hladina rozvíri stovkami útočiacich tuniakov, patria k najsilnejším zážitkom, aké more ponúka.
Biológia a správanie
Ide o jednu z najväčších kostnatých rýb vôbec — dospelé kusy dorastajú do impozantných rozmerov a hmotností, ktoré sa bežne počítajú v stovkách kilogramov. Telo má torpédovitý tvar stavaný na rýchlosť, čo z neho robí jedného z najrýchlejších plavcov v mori. Zaujímavé je, že tuniak si dokáže čiastočne udržiavať telesnú teplotu vyššiu než okolitá voda vďaka špeciálnemu obehovému systému — vlastnosť, ktorú medzi rybami má len málokto.
Je to dravec lovaci v kŕdľoch, živí sa najmä menšími pelagickými rybami a hlavonožcami. Neresí sa v teplých vodách Stredozemného mora a v oblasti Mexického zálivu, pričom jedna samica dokáže naklásť obrovské množstvo ikier. Dožíva sa vysokého veku, čo v kombinácii s pomalým dospievaním robí populáciu citlivou na nadmerný lov.
Tuniak nepláva, on prerezáva vodu ako nôž maslo.
Lov
Lov tuniaka modroplutvého je vec, ktorá sa u nás prevádzkuje takmer výhradne v rámci organizovaných morských výprav, väčšinou s licencovaným kapitánom lode a v krajinách, kde je tento druh legálne lovený. Používa sa ťažký trolling s veľkými návnadami alebo umelými imitáciami makrel a sardiniek, prípadne technika chumáčovania (chumming), ktorá priláka kŕdeľ bližšie k lodi. Boj s rybou tejto veľkosti dokáže trvať aj hodiny a vyžaduje poriadne dimenzovaný navijak, silný prút a fyzickú kondíciu.
Keďže ide o druh podliehajúci medzinárodným kvótam a prísnej regulácii lovu, akékoľvek konkrétne miery, limity úlovkov či obdobia ochrany sa líšia podľa krajiny a aktuálnych nariadení ICCAT. Preto sa vždy pred výpravou informuj u organizátora alebo v miestnych predpisoch danej destinácie — improvizácia sa tu jednoducho nevypláca, ani z pohľadu zákona, ani z pohľadu udržateľnosti populácie. Ak ide o úlovok, ktorý nemá ísť do kuchyne, šetrné zaobchádzanie a rýchle pustenie späť dáva rybe šancu prežiť boj bez zbytočného stresu.
Zaujímavosť na záver
Tuniak modroplutvý je jednou z najdrahšie obchodovaných rýb na svete — v Japonsku sa jednotlivé kusy vydražia za sumy, ktoré by pokryli kúpu slušného rodinného domu. Paradoxne, ryba, ktorá dokáže prežiť desaťročia v otvorenom oceáne a preplávať kontinent, končí najčastejšie na tanieri v podobe niekoľkých plátkov surového mäsa. Možno práve preto k nej patrí rešpekt, ktorý by si zaslúžila každá ryba — len tuniak si ho vyslúžil trochu draznejšie.