Sedíte pri Dunaji, je tma, voda šumí a zrazu sa vám prút ohne dole, nie hore. Žiadne trhavé kapre trhnutia, žiadny dravčí úder. Len pomalý, ťažký ťah niekam do hĺbky, akoby vás niekto chcel vtiahnuť rovno do bahna. To je úhor. A keď ho konečne dostanete na breh, zistíte, že sa s ním budete zápasiť ešte aj na podložke – tento chlapík sa neresignuje ľahko.
Výskyt a prostredie
Úhor európsky je ryba paradoxov. Narodí sa v Sargasovom mori, tisíce kilometrov od Slovenska, a jeho larvy putujú roky, kým sa ako mladé úhoríky (monté) dostanú k európskym brehom. Potom sa vydávajú proti prúdu riek – Dunaj bol historicky jednou z hlavných brán do strednej Európy. U nás sa dnes vyskytuje najmä v dolných úsekoch veľkých riek, v ramenách, kanáloch a niektorých nádržiach, kam sa dostal aj vysádzaním. Má rád zablatené dno, korene, potopené konáre a diery pod brehom – miesta, kde sa cez deň dokáže úplne stratiť.
Populácia úhora je v celej Európe pod tlakom – bariéry na riekach, zmeny prostredia aj kedysi intenzívny rybolov spôsobili, že dnes je druh považovaný za ohrozený. Preto sa na Slovensku prísne riadi aktuálnou vyhláškou a miestnym rybárskym poriadkom SRZ, ktoré určujú, kde a ako sa smie loviť, aké sú miery a doby ochrany – tieto detaily si vždy over priamo v aktuálnych predpisoch, menia sa a líšia revír od revíru.
Biológia a správanie
Telo úhora je uspôsobené na jediný cieľ – preplávať sa tam, kde sa iné ryby neodvážia. Hadovité, kĺzavé, s drobnými šupinami zapustenými hlboko v koži, takže na dotyk pôsobí takmer ako had. Dýcha nielen žiabrami, ale čiastočne aj pokožkou, čo mu umožňuje prežiť aj mimo vody dlhšie, než by ste čakali – a preto vie na brehu nečakane ušpiniť aj tie najlepšie úmysly rýchlo a bez stresu ho vrátiť späť.
Je to nočný lovec. Cez deň sa ukrýva v norách a pod kameňmi, po zotmení vyráža na prieskum dna, kde hľadá všetko, čo sa dá zjesť – červy, drobné ryby, mŕtve zvyšky, raky. Nepohŕda ničím, čo mu prinesie prúd alebo náhoda. Po rokoch strávených v sladkej vode – niekedy aj desiatkach – dozrieva pohlavne a vydáva sa na spiatočnú cestu do Sargasového mora, kde sa naposledy vyneresí a uzavrie kruh, ktorý začal ako priesvitná larva.
Význam pre rybára
Lov úhora je disciplína pre trpezlivých. Chytá sa najmä v noci, na dno, s návnadou, ktorá vonia – dážďovka, kúsok rybieho mäsa, prípadne kuracie droby fungujú spoľahlivo. Záber je typicky pomalý, opatrný, žiadne dravčie hryznutie. Keď sa rozhodne brať, vezme si čas – a keď ho zdvihnete, začne sa krútiť okolo vlastnej osi tak, že vlasec aj ruky máte za pár sekúnd v uzloch.
Práve preto sa oplatí mať pri sebe vlhkú handru alebo rukavice – uchopiť úhora nasucho je ako chytať mydlo. Podložka je samozrejmosť, dezinfekcia rúk a náčinia tiež, keďže ide o citlivý a ohrozený druh. Ak plánuješ pustiť, rob to rýchlo a bez zbytočného fotenia na slnku – úhor znáša stres z vytiahnutia horšie, než sa zdá z jeho húževnatého vzhľadu.
Kto raz videl úhora krútiaceho sa v podberáku, pochopí, prečo mu rybári hovoria úhor, nie ryba – proste sa nesprchá tak, ako by mal.
Zaujímavosť
Presnú cestu úhorov do Sargasového mora vedci sledujú satelitnými značkami len posledné roky – a stále v nej zostávajú diery. Vieme, kam smerujú a odkiaľ prichádzajú ich larvy, ale samotné neresenie v mori nikto nikdy nepozoroval naživo. Ryba, ktorú poznáme z blatistých riečnych zákutí, tak stále drží jedno z posledných veľkých tajomstiev európskej prírody.