Kamarát mi raz ukázal telefón s hláškou, že jeho Google účet je „pozastavený z bezpečnostných dôvodov“. Osemnásť rokov fotiek, e-mailov, dokumentov k hypotéke. Odvolanie trvalo tri týždne, počas ktorých nevedel, či sa mu vôbec niekedy vráti prístup k vlastnému životu. Napokon to dopadlo dobre. Ale ten pocit, že vaša pamäť visí na rozhodnutí algoritmu v Kalifornii, sa len tak nevytratí.
Presne tam začína byť zaujímavá myšlienka domáceho cloudu — malej krabičky, ktorá vám sedí v skrini, v komore alebo pod televízorom, a robí presne to, čo by mal robiť cloud: uchováva vaše dáta, synchronizuje ich medzi zariadeniami a v ideálnom prípade sa o ňu nemusíte starať viac než raz za mesiac. Rozdiel je v tom, kto má kľúče. Nie Google, nie Apple, nie nejaká firma, ktorá sa raz môže rozhodnúť zdražiť tarifu o štyridsať percent, pretože „inflácia“. Vy.
NAS už dávno nie je hračka pre nadšencov
Ešte pred pár rokmi znelo slovo NAS — network attached storage — ako niečo, čo si stavia človek s tromi monitorm a záľubou v Linuxových fórach. Dnes si krabičku od Synology alebo QNAP nastavíte cez appku na telefóne rýchlejšie, než si zriadite nový bankový účet. Zasunete disky, pripojíte kábel do routera, stiahnete appku — a za pol hodinu máte súkromný cloud, ktorý zálohuje fotky z mobilu presne v momente, keď sa pripojíte na domáce wifi.
Cena vstupu sa pohybuje od približne dvesto eur za základnú krabičku bez disku až po tisícky za výkonné riešenia s viacerými diskmi a RAID ochranou. Znie to ako veľa, kým si nespočítate, čo za desať rokov zaplatíte za cloudové úložisko s mesačným poplatkom. Google One za 2 TB vyjde na približne desať eur mesačne. Za desať rokov je to tisícdvestopäťdesiat eur — a na konci nevlastníte nič, len prístup, ktorý môže firma kedykoľvek zmeniť.
„Cloud je len marketingové slovo pre počítač niekoho iného,“ hovorí staré, ale stále platné príslovie medzi ľuďmi okolo IT bezpečnosti.
Riziko nie je len firma, riziko ste aj vy sami
Domáci cloud má jednu nepríjemnú vlastnosť — je to vaša zodpovednosť, nie zodpovednosť tímu inžinierov v Mountain View. Ak zhorí byt, zhorí aj váš NAS. Ak si nenastavíte RAID alebo aspoň druhú kópiu dát mimo domu, jeden vadný disk vás môže stáť roky fotiek. Pravidlo 3-2-1 — tri kópie dát, na dvoch rôznych typoch úložiska, jedna kópia mimo domova — nie je paranoidná póza technofilov, je to jediný spôsob, ako sa spoľahlivo vyhnúť plaču nad rozbitým hardwarom.
Riešenie existuje a nie je drahé: väčšina moderných NAS krabičiek dokáže automaticky zálohovať vybrané dáta do cloudového úložiska tretej strany, napríklad Backblaze B2, za pár eur mesačne. Získate to najlepšie z oboch svetov — dennú kontrolu a súkromie doma, poistku proti požiaru či krádeži niekde vzdialene. Nie je to dokonalé, ale je to výrazne odolnejšie než spoliehať sa na jedinú službu, ktorá vás jedného dňa môže „pozastaviť z bezpečnostných dôvodov“.
Kontrola má cenu, ale tá cena sa dá zaplatiť raz
Nastavenie domáceho cloudu zaberie víkend. Naučiť sa ho rozumne zálohovať a monitorovať zaberie ešte jeden. Potom už len žije v pozadí, tichý, blikajúci, robí svoju prácu bez toho, aby sa vás pýtal na súhlas s novými podmienkami používania. Môj kamarát si po tom incidente kúpil štvordiskovú krabičku a od tej doby spomína na cloudové služby s miernym pobavením — ako na bývalého partnera, ktorému už nič nedlžíte, ale rád si naňho z bezpečnej vzdialenosti zavtipkujete.