Bolo to leto, keď mi celá riadka uhoriek do týždňa zhnila priamo na záhone, lebo ležali v mokrej tráve a ja som mal pocit, že robím všetko správne — polial som, okopal, chránil pred slimákmi. Chýbal len jeden detail: uhorka nechce ležať, uhorka chce liezť. Odvtedy pestujem vertikálne a tá plodina, ktorá mi kedysi hnila pod nohami, mi dnes rastie nad hlavou, čistá, suchá a bez jedinej škvrny od zeme. Vertikálne pestovanie nie je móda z instagramových záhrad, je to riešenie pre každého, kto má málo miesta alebo dosť hnitia.
Prečo hore funguje lepšie ako do šírky
Uhorka aj fazuľa sú od prírody popínavé rastliny, len sme si na balkónoch a malých záhradách zvykli nechať ich plaziť sa po zemi, lebo je to jednoduchšie. Lenže plod, ktorý leží na vlhkej pôde, je vystavený hubovým chorobám, slimákom a hnilobe skôr, než stihne dozrieť. Keď rastlinu vyvediete hore, po kole, mreži alebo sieti, plody visia voľne vo vzduchu, prevzdušňujú sa, sú prístupnejšie pre oko aj nôž a hlavne — nemusíte sa zohýnať ako pri zbere zemiakov. Na balkóne s troma črepníkmi to znamená rozdiel medzi tromi uhorkami za sezónu a tridsiatimi.
Pre uhorky sa mi najviac osvedčili tyčkové odrody ako Vzdušná alebo staršia osvedčená Nadja, ktoré priam žiadajú oporu a bez nej sa rozliezajú do neriadenej húštiny. Fazuľa je v tomto ešte vďačnejšia, tyčková fazuľa typu Hilda alebo Blauhilde vám narastie pokojne do dvoch metrov, ak jej dáte poriadny kôl alebo aspoň starú lieskovú tyč zo sadu. Práve fazuľa Blauhilde má výhodu, že fialové struky si na kole dobre všimnete aj v podvečernom šere, keď zbierate po práci a nechce sa vám pátrať v lístí.
Konštrukcie, ktoré fungujú aj na malom priestore
Netreba kupovať drahé kovové mreže z záhradkárstva, hoci nič proti nim nemám. Stačí tri drevené tyče zviazané do stanu, takzvaný indiánsky teepee, ktorý sa mi osvedčil práve pre fazuľu na balkónovej terase, kde inak nemá kde rásť. Pre uhorky funguje lepšie rovná mreža opretá o stenu alebo plot, pretože im nevyhovuje príliš strmý uhol, radšej sa vinú takmer kolmo nahor. Dôležité je vyväzovanie v prvých týždňoch — rastlina sama nájde smer, ale potrebuje jemné nasmerovanie, inak sa začne plaziť po zemi aj napriek opore vedľa seba.
Na výsev fazule počítajte s polovicou mája, keď už definitívne odznejú neskoré mrazy, v podhorských oblastiach radšej až s prvým júnovým týždňom. Uhorky vysádzam ako priesady začiatkom júna, výsev priamo do pôdy funguje len v nížinách a aj tam s rizikom, že ich vychladená pôda zabrzdí na týždne. Kto býva vyššie ako štyristo metrov nad morom, nech si priesady doma predpestuje na okne, inak stráca celý mesiac vegetácie, ktorý sa mu už nevráti.
Rastlina, ktorá rastie hore, nikdy neklame o tom, čo potrebuje — buď lezie, alebo hnije. Tretia možnosť neexistuje.
Zaštipovanie a údržba počas leta
Vertikálne pestovanie nie je o tom, že rastlinu postavíte na kôl a necháte ju na pokoji. Uhorky treba priebežne zaštipovať bočné výhonky, inak sa energia rozptýli do lístia a plody budú menšie a menej sladké. Ja osobne nechávam hlavný výhonok rásť voľne a bočné skracujem na dva až tri listy za plodom, čo mi funguje lepšie než radikálne odstraňovanie všetkých vedľajších výhonkov, ako sa píše v niektorých príručkách — takto rastlina stále má dosť listovej plochy na fotosyntézu a nevyčerpá sa priskoro.
Počas suchých letných mesiacov, ktoré máme na Slovensku čoraz častejšie, potrebuje vertikálne pestovaná uhorka viac vlahy než tá plazivá, pretože koreňový systém je menší a rastlina odparuje viac cez vystavené listy. Polievam ráno, priamo ku koreňu, nikdy po lístí, aby som nepodporoval múčnatku, ktorá na uhorkách vie napáchať viac škody než akýkoľvek slimák. Fazuľa je v tomto vďačnejšia, znesie sucho lepšie, ale odmení sa vám dvojnásobnou úrodou, ak jej dáte pravidelnú polievku raz za tri dni namiesto sporadického streku hadicou.
Keď na jeseň konštrukciu rozoberáte, nezabudnite na zelené hnojenie miesta, kde stáli kolmé záhony — fazuľa po sebe zanecháva pôdu obohatenú dusíkom, škoda to nevyužiť a nechať záhon ležať holý cez zimu. Vysejte tam facéliu alebo horčicu, poďakuje sa vám budúcoročná paradajka, ktorá do tejto pôdy príde presne na jar.