Každý rok v júni sa zopakuje ten istý rituál. Niekto na sociálnych sieťach napíše, že Slnečné jazerá v Senci sú preplnené ako električka v Bratislave o siedmej ráno, iný odpovie fotkou z Liptovskej Mary, kde má vraj úplne sám celú pláž a k tomu horský vzduch zadarmo. Pravda je niekde uprostred, ako to už pri slovenskom lete býva. Máme viac vody, než by ste čakali od krajiny, ktorá nemá more, a väčšina z nej je čistejšia, než si ľudia pamätajú z detstva.
Priehrady, ktoré prežili socializmus aj naše predstavy o nich
Liptovská Mara je fenomén sám osebe. Vznikla zatopením niekoľkých dedín v sedemdesiatych rokoch a dnes je z nej najväčšia vodná nádrž na Slovensku, kde sa dá surfovať, potápať aj len tak sedieť pri vode a pozerať na Tatry, ktoré sa odrážajú na hladine ako z pohľadnice. Voda tu vie byť chladnejšia, než by človek čakal v lete, ale to jej na obľúbenosti neuberá. Kúpanie je oficiálne povolené na viacerých miestach, napríklad pri Liptovskom Trnovci, kde je aj zázemie s reštauráciami a požičovňami člnov.
Menej známa, ale rovnako fotogenická je Oravská priehrada. Tá má výhodu v tom, že je stále o niečo pokojnejšia než jej liptovská sesternica. Okolo nej vedie cyklotrasa, ktorá sa dá spojiť s kúpaním na viacerých miestach, a hlavne — voda sa tu v lete poriadne zohreje, čo pri horských priehradách nie je samozrejmosť.
Jazerá, o ktorých sa toľko nehovorí, a pritom by mali
Slnečné jazerá v Senci majú povesť najviac preplneného kúpaliska na Slovensku a v auguste to väčšinou aj sedí. Ale existuje aj iná verzia leta pri vode, tichšia. Ružín pri Košiciach je jazero, ktoré vzniklo prehradením Hornádu, a hoci sa oň veľa nepíše, patrí medzi miesta, kde sa dá naozaj kúpať bez pocitu, že plávate v polievke plnej ľudí. Podobne je na tom aj Zemplínska šírava, ktorá sa síce v hlavnej sezóne zapĺňa, no má toľko kilometrov brehovej línie, že si každý nájde svoj kút.
Slováci majú zvláštny vzťah k vode — buď ju zbožňujú, alebo sa jej boja, že nie je dosť čistá. Realita je taká, že kvalita vody sa na týchto miestach kontroluje pravidelne a výsledky bývajú prekvapivo dobré.
Menej frekventovaná, ale stále obľúbená medzi miestnymi, je aj Vinianske jazero pri Vihorlate. Je menšie, obklopené lesom, a keď tam prídete v pracovný deň, môže sa stať, že vám patrí takmer celé.
Kde sa kúpať naozaj netreba
Nie každá vodná plocha na mape je vhodná na kúpanie, aj keď to tak z fotky vyzerá. Niektoré menšie vodné nádrže slúžia výhradne na zavlažovanie alebo ako zásobárne pitnej vody a kúpanie je tam zakázané, nielen z byrokratického rozmaru, ale často aj z bezpečnostných dôvodov — hĺbka sa tam vie meniť nečakane rýchlo. Oplatí sa pred cestou pozrieť aktuálne zoznamy povolených kúpacích lokalít, ktoré zverejňujú regionálne úrady verejného zdravotníctva. Nie je to najzábavnejšie čítanie na dovolenku, ale ušetrí to nervy aj prípadnú pokutu.
Slovensko teda nie je len krajina hôr a vína, ako sa občas prezentuje turistom. Je to aj krajina vody, ktorá sa dá pomerne pohodlne obísť za jeden víkend, ak človek nemá problém sedieť v aute o niečo dlhšie, než by chcel. A možno práve to je najväčšie prekvapenie tohto leta — že cesta k moru nie je jediná cesta k vode.