Stará jabloň za maštaľou, tá, čo dedo sadil v roku, keď sa mu narodila prvá dcéra, tento rok prvýkrát nevyrazila poriadne. Pár lístkov hore, kôra popraskaná, na kmeni huba ako z učebnice patológie. Syn či vnuk stojí pod ňou s pílou v ruke a cíti sa ako vrah. Netreba. Strom možno umiera, ale odroda v ňom nie — a to je presne ten rozdiel, ktorý väčšina ľudí v tejto chvíli nechápe. Jabloň sa dá nahradiť sadenicou z škôlky za pätnásť eur. Tá konkrétna kombinácia génov, čo dozrievala osemdesiat rokov do chuti, akú už žiadna moderná odroda nemá, sa nahradiť nedá. Dá sa len rozmnožiť. A na to slúži vrúbľovanie.
Prečo vôbec vrúbľovať a nie len vysadiť nový strom
Jablone sa nedajú množiť semenom, ak chcete zachovať vlastnosti materskej rastliny — jadierko z dedovej reinety vám dá strom, ktorý bude mať možno chutné jablká, možno nechutné, ale nikdy nie tie isté. Príroda tu funguje ako lotéria, nie ako kopírka. Vrúbľovanie je jediný spôsob, ako preniesť presnú genetickú informáciu ďalej: zoberiete kúsok jednoročného dreva zo starého stromu — vrúbeľ — a naštepíte ho na nový koreňový systém, takzvanú podpníčku. Výsledný strom je geneticky totožný s tým dedovým, len má mladé korene a niekoľko desaťročí pred sebou namiesto za sebou.
Najlepší čas na odber vrúbľov je koniec zimy, keď mrazy ešte môžu prísť, ale miazga v strome ešte nezačala prúdiť naplno — u nás na južnom Slovensku to býva koniec januára až polovica februára, v podhorských oblastiach pokojne aj začiatok marca. Vrúbeľ potrebujete jednoročný, hrubý ako ceruzka, bez kvetných pukov, ideálne z obvodovej, slnkom ožiarenej časti koruny. Odrežte dlhší kus, aspoň tridsať centimetrov, zabaľte do vlhkej handry a do igelitu, a uložte do chladu — pivnica, chladnička, snehová jama, čokoľvek pod päť stupňov. Ak vrúbeľ vyraší priskoro, je znehodnotený skôr, než sa vôbec dostane na podpníčku.
Kopulácia, sedlovka alebo štepenie za kôru
Tu prichádza tá časť, pri ktorej sa väčšina začiatočníkov zľakne, hoci nemusí. Najjednoduchšia metóda pre domáce podmienky je štepenie kopuláciou — šikmý rez na podpníčke aj na vrúbli, tak aby sa plochy presne kryli, previazať rafiou alebo štepiarskou páskou, zamazať štepiarskym voskom. Robí sa na jar, keď hrúbka podpníčky a vrúbľa súhlasí. Ak však zachraňujete konkrétny starý strom priamo na mieste — teda neštepíte na novú podpníčku, ale na existujúce konáre starej jablone, čo je pri záchrane odrody často lepšie riešenie, lebo koreňový systém je už zabehnutý — vtedy sa hodí štepenie za kôru. To sa robí neskôr, koncom apríla až v máji, keď kôra na hostiteľskej vetve už ide ľahko odlúpiť od dreva. Vrúbeľ sa zaostrí do klinu, zasunie pod nadvihnutú kôru, zviaže a zamaže.
Naštepené drevo nezabúda, odkiaľ pochádza — presadí sa mu len nová domácnosť, nie nová povaha.
Priznám sa, prvý pokus mi pred rokmi nevyšiel — mal som vosk príliš tuhý, nedal sa poriadne roztiahnuť za studeného počasia, a do spoja sa dostala vlhkosť. Vrúbeľ zhnil za tri týždne a ja som sa cítil, akoby som pochoval starčeka druhýkrát. Odvtedy si vosk pred aplikáciou vždy zohrejem v dlaniach, aby bol tvárny ako plastelína, a spoj kontrolujem každý týždeň, kým nevidím prvé zelené očká.
Čo robiť, keď je strom naozaj na konci
Ak je koruna beznádejne napadnutá alebo kmeň dutý až po zem, netreba sa báť naštepiť vrúbeľ na úplne nový podpníčok kúpený v škôlke — najlepšie na semenáč z lesnej jablone alebo na podpníčok typu M9, ak chcete menší strom vhodný aj na menší pozemok vo vyššej nadmorskej výške, kde sa staré vysokokmenné jablone už tak dobre necítia. O tri roky bude mať nový stromček prvé kvety, o päť rokov prvú poriadnu úrodu, a chuť v tých jablkách bude presne taká, akú si pamätáte spred dvadsiatich rokov. Stará jabloň medzitým môže padnúť, spráchnivieť, poslúžiť ako palivo do kachlí. Na tom už nezáleží. To, čo bolo v nej cenné, medzitým prežilo — v inom tele, na inom mieste, ale s tou istou pamäťou chuti, ktorú by žiadna škôlka na svete nevedela predať v hrnčeku za pätnásť eur.