Každý október si vyprosím tú istú debatu so susedom Jožkom, ktorý tvrdí, že stromček sa má saditi na jar, lebo "cez zimu mu tam zmrzne korienok a bude po ňom". Jožko sadí jablone už tridsať rokov a jeho výhonky vždy prvý rok stagnujú, kým moje, vysadené v októbri, na jar vyrážajú, akoby sa nechumelilo. Nie je to mágia. Je to fyziológia koreňového systému, ktorý pri jesennej výsadbe má pred sebou celú zimu na to, aby sa zahojil a zakorenil skôr, než strom vôbec musí riešiť listy a rast nad zemou.
Jesenná výsadba funguje všade tam, kde zem nezamrzne skôr, než koreň stihne prijať vlahu – teda prakticky v celej nížinnej a podhorskej Slovenskej republike do výšky okolo 600 metrov nad morom. Nad touto hranicou, niekde v Kysuciach či na Orave, radšej počkajte na jar, pretože skorý a tuhý mráz vie mladý koreňový bal poškodiť skôr, než sa čo i len rozkukal. Ideálny termín je od polovice októbra do polovice novembra, kým sa pôda dá ešte spracovať rýľom a strom je už v plnom vegetačnom pokoji, teda po opade listov.
Jama, ktorá rozhoduje o všetkom
Kopal som ich stovky a stále ma prekvapuje, koľko ľudí vykope dieru presne podľa koreňového balu a čuduje sa, prečo strom trpí. Jama má byť aspoň dvakrát taká široká ako koreňový bal a hlboká tak, aby krčok – teda miesto, kde sa kmienok stretáva s koreňmi – po zasypaní zostal tesne nad úrovňou terénu. Zasypaný krčok znamená pomalé hnitie kôry a strom, ktorý síce prežije, ale nikdy nebude dávať to, čo by mohol. Na dno jamy patrí kompost alebo dobre vyzretý maštaľný hnoj premiešaný so zeminou, nikdy nie čerstvý hnoj, ktorý korene doslova popáli.
Kôl na vyviazanie zatĺkajte ešte pred samotnou výsadbou, na severnú alebo severozápadnú stranu jamy, aby chránil kmienok pred prevládajúcimi vetrami. Ak ho zarazíte až po zasadení stromu, prebodnete korene, ktoré ste práve tak starostlivo rozprestreli. Toto som sa naučil na vlastnej hruške Konferencia, ktorá mi po takomto zákroku rok len prežívala, kým sa spamätala.
Strom, ktorý sadíte na jeseň, nesadíte pre seba, sadíte ho pre budúcu jar, ktorú ešte nevidíte.
Výber odrody podľa nadmorskej výšky
V nížinách okolo Dunaja si môžete dovoliť takmer čokoľvek, od broskýň po marhule odrody Veľkopavlovická. V podhorských oblastiach, povedzme na strednom Slovensku okolo štyristo až päťsto metrov, stavte na odolnejšie jablone ako Rubín alebo Šampion, ktoré znesú neskoré jarné mrazy bez toho, aby prišli o kvet. Hrušky sú v tomto ohľade citlivejšie, takže ak bývate tam, kde máj vie ešte prekvapiť mrazíkom, radšej siahnite po odrode Lucasova, ktorá kvitne o niečo neskôr než väčšina konkurencie.
Slivky sú vďačné takmer všade, no odroda Čačanská skorá dokáže sklamať v suchých letách, ktoré máme čoraz častejšie – plody popraskajú skôr, než dozreje ich chuť. Ja osobne prešiel na Stanley, ktorá znesie aj týždeň bez dažďa a nespanikári.
Prvá zima je skúška charakteru
Po zasadení stromček poriadne zalejte, aj keď je pôda vlhká od jesenných dažďov – potrebujete, aby sa zemina dobre priľnula ku koreňom bez vzduchových vreciek. Následne kmienok obviažte pletivom alebo náterom proti okusu zveri, pretože srnec nerozlišuje medzi vaším budúcim jabĺčkom a obyčajným konárikom. Mulčovanie slamou alebo kôrou okolo kmeňa pomôže udržať vlhkosť a zabráni prudkým výkyvom teploty pôdy, ktoré koreňom vôbec nesvedčia.
Rez robte až na jar, tesne pred pučaním, nie teraz na jeseň – rana na čerstvo vysadenom strome cez zimu vysychá a je vstupnou bránou pre huby. Stačí, keď teraz odstránite polámané alebo pomliaždené konáriky, nič viac. Zvyšok práce nechajte na strom, na zimu a na trpezlivosť, ktorá je v záhrade jedinou skutočne spoľahlivou odrodou.