Keď moja mladšia dcéra mala dva roky, dokázala povedať „nie" na vetu „chceš ísť von na hojdačku", ktorú milovala nadovšetko. Nešlo o hojdačku. Išlo o to, že práve v tomto veku objavuje, že má vlastnú vôľu, a testuje, čo sa stane, keď ju použije.
Prečo sa to deje práve teraz
Okolo druhého roku veku sa u detí rýchlo rozvíja pocit vlastnej identity a autonómie, zatiaľ čo schopnosť regulovať emócie ešte výrazne zaostáva. Výsledkom je dieťa, ktoré má silné pocity a chce mať kontrolu, ale nemá nástroje, ako to vyjadriť inak než krikom alebo odmietaním.
Čo pomáha v momente vzdoru
Ponúknutie obmedzeného výberu („chceš si obliecť červené alebo modré tričko") dáva dieťaťu pocit kontroly bez toho, aby ste sa vzdali vlastného rozhodnutia o tom, či ísť von. Zostať pokojný, aj keď dieťa kričí, je ťažké, ale kričanie naspäť situáciu takmer vždy predĺži, nie skráti.
Čo sa vypláca dlhodobo
Predvídateľný denný režim znižuje počet záchvatov vzdoru, lebo dieťa vie, čo príde ďalej, a menej ho to zaskočí. Dostatok spánku a jedla tiež hrá väčšiu úlohu, než by sa zdalo — hladné alebo unavené batoľa má oveľa menej kapacity zvládať frustráciu.
Toto obdobie skutočne pominie, aj keď sa to uprostred krízy pri obchode s potravinami nezdá. Dôležité je pamätať, že vzdor nie je prejav zlej výchovy ani zlého dieťaťa — je to normálna, dočasná fáza vývoja, ktorou prechádza takmer každé dieťa.