Kúpite si nový notebook, prvý týždeň je to láska na prvý pohľad. Windows sa otvára ako blesk, aplikácie naskakujú, ventilátor mlčí. O osemnásť mesiacov ten istý stroj vzdychá pri otváraní prehliadača a vy si v duchu sľubujete, že si nabudúce kúpite Mac. Lenže problém nie je v hardvéri. Problém je v tom, že sme sa naučili počítač iba používať, nie sa oň starať.
Windows nie je auto, ktoré potrebuje výmenu oleja raz za rok podľa presného plánu. Je skôr ako byt, do ktorého si roky nosíte veci a nikdy nič nevyhadzujete. Nenápadne, priebežne, kým sa jedného dňa nezobudíte v priestore, kde sa nedá poriadne otočiť. Aktualizácie sa hromadia, dočasné súbory sa nikdy nezmazali, na pozadí beží desať procesov, o ktorých ste ani nevedeli, že existujú, a systémový disk je plný zvyškov po programoch, ktoré ste odinštalovali ešte za predošlej vlády.
Autostart je tichý zabijak
Najväčší, no najmenej viditeľný žrút výkonu je zoznam programov, ktoré sa spúšťajú spolu s Windowsom. Každá aplikácia, ktorú si nainštalujete, si potichu vybojuje miestečko v autostarte — messenger, cloudové úložisko, ovládač tlačiarne, ktorú ste už dávno vyhodili, aktualizačný nástroj od výrobcu grafickej karty. Jednotlivo nič nezavážia. Spolu vedia natiahnuť čas štartu z pätnástich sekúnd na dve minúty.
Riešenie je prekvapivo jednoduché a nevyžaduje žiadny externý softvér. Stačí otvoriť Správcu úloh, prejsť na záložku Autoštart a vypnúť všetko, čo nepotrebujete mať naštartované hneď pri zapnutí počítača. Cloudové úložisko pokojne počká, kým ho spustíte manuálne. Rovnako aktualizačné nástroje výrobcov hardvéru — tie si svoju prácu odrobia aj raz za mesiac, nemusia bežať nepretržite a kontrolovať, či náhodou nevyšla nová verzia ovládača zvukovej karty.
Disk potrebuje priestor na dýchanie
Druhý veľký vinník je zaplnený disk, najmä ak ide o SSD. Na rozdiel od klasických diskov potrebujú SSD mať voľné miesto, aby mohli efektívne prepisovať dáta. Keď je disk zaplnený na deväťdesiat percent, systém sa spomaľuje pri každej väčšej operácii — kopírovaní súborov, inštalácii aktualizácií, dokonca aj pri obyčajnom vypínaní počítača.
Nástroj Čistenie disku, ktorý je súčasťou Windowsu už roky, dokáže odhaliť prekvapivé množstvo zbytočností. Dočasné súbory, staré inštalačné balíčky aktualizácií, obsah koša, ktorý ste zabudli vysypať. U mnohých ľudí sa po jednom kliknutí uvoľnia desiatky gigabajtov. K tomu treba pridať kontrolu priečinka Sťahovanie — miesta, kam si väčšina z nás ukladá inštalačky, faktúry a fotky zo skupinového chatu, a na ktoré si spomenie iba raz za rok, tesne pred tým, ako disk nahlási, že je plný.
Počítač nespomaľuje preto, že starne. Spomaľuje preto, že naň nakladáme stále viac a nikdy nič neodkladáme.
Aktualizácie nie sú nepriateľ
Mnohí ľudia aktualizácie odkladajú, pretože ich vnímajú ako niečo, čo iba zdržuje a kazí zabehnuté návyky. Realita je opačná. Neaktualizovaný Windows si so sebou ťahá staré verzie ovládačov, ktoré nevedia efektívne spolupracovať s novším hardvérom, a bezpečnostné diery, ktoré spomaľujú systém nepriamo — cez malvér, ktorý sa nimi dostane dnu bez toho, aby ste si to všimli.
Rovnako dôležité je nezabúdať na aktualizáciu ovládačov grafickej karty a čipsetu priamo od výrobcu, nielen tie, ktoré ponúkne automaticky Windows Update. Rozdiel vo výkone pri hraní alebo pri práci s videom vie byť prekvapivo citeľný, najmä pri starších zostavách, kde výrobca medzičasom vylepšil optimalizáciu pre konkrétne modely procesorov.
Reštart nie je hanba
Posledná vec znie takmer trápne jednoducho: reštartujte počítač aspoň raz za týždeň. Režim spánku je pohodlný, ale postupne sa v pamäti hromadia procesy, ktoré sa nikdy poriadne neukončili, fragmenty aplikácií, ktoré tam nemajú čo robiť. Skutočný reštart, nie len uspanie, dá systému šancu začať odznova s čistou pamäťou.
Nič z tohto nie je zázračný trik ani skrytá funkcia, o ktorej vie iba pár zasvätených. Je to obyčajná údržba, ktorú sme si prestali robiť, lebo počítače sa tvária, že to nepotrebujú. Potrebujú. Rovnako ako byt, do ktorého si nosíme veci roky — stačí raz za čas otvoriť okno a niečo vyhodiť.